Preskočiť na obsah

Friedrich Merz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Friedrich Merz
nemecký kancelár
Merz v roku 2025
Merz v roku 2025
Friedrich Merz, podpis
10. spolkový kancelár Nemecka
Momentálne v úrade
od 6. mája 2025
PrezidentFrank-Walter Steinmeier
Predchodca Olaf Scholz
Predseda CDU
Momentálne v úrade
od 31. januára 2022
Predchodca Armin Laschet
Poslanec Európskeho parlamentu za Severné Porýnie-Vestfálsko
V úrade
22. júl 1989 – 19. júl 1994
Biografické údaje
Rodné menoJoachim-Friedrich Martin Josef Merz
Narodenie11. november 1955 (69 rokov)
Brilon, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko
Politická stranaCDU
Alma materUniverzita v Bonne
Univerzita v Marburgu
Rodina
Manželka
Charlotte Gassová (⚭ 1981)
Deti3
Odkazy
Friedrich Merz na friedrich-merz.de
Spolupracuj na CommonsFriedrich Merz
(multimediálne súbory)

Joachim-Friedrich Martin Josef Merz (* 11. november 1955, Brilon) je nemecký advokát, manažér a kresťanskodemokratický politik, od mája 2025 spolkový kancelár Nemecka.[1] Od januára 2022 je predsedom Kresťanskodemokratickej únie, v ktorej je považovaný za predstaviteľa konzervatívneho krídla. V rokoch 1989 – 1994 bol poslancom Európskeho parlamentu a v rokoch 1994 – 2009 poslancom Nemeckého spolkového snemu, v období 2000 – 2002 ako predseda poslaneckého klubu CDU/CSU. Od roku 2022 pôsobil v spolkovom sneme opäť, ako líder opozície.

Ako mladý politik v 70. a 80. rokoch 20. storočia bol Merz tvrdým zástancom antikomunizmu ako dominantnej politickej doktríny Západného Nemecka a základnej hodnoty CDU. Merz je vnímaný ako zástupca tradičného konzervatívneho a probiznisového krídla CDU.[2] V jeho knihe Mehr Kapitalismus wegen obhajuje ekonomický liberalizmus. Dlhodobo je vnímaný ako „silne proamerický“[3] a podporuje Európsku úniu (EÚ), NATO a liberálny medzinárodný poriadok, pričom sa opisuje ako „skutočne presvedčený Európan, transatlanticista a Nemec otvorený svetu.“[4] Okrem toho podporuje ideu pevnejšej EÚ a európskej armády.[5] Merz je známy svojím prísnym prístupom k Rusku a Číne a kritickým postojom k Trumpovej administratíve. Spojené štáty pod Donaldom Trumpom prirovnal k Rusku pod Vladimirom Putinom a kritizoval zasahovanie do volieb od oboch krajín.[6]

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Dom Sauvignyovcov v Brilone, kde Merz vyrastal. Patril rodine Sauvignyovcov, významnej miestnej rodine zo strany jeho matky

Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 Joachimovi Merzovi (* 1924) a Paule Sauvignyovej (* 1928) v Brilone v štáte Severné Porýnie-Vestfálsko vo vtedajšiom Západnom Nemecku.[7] Jeho otec bol sudca a člen CDU.[8] Rodina Sauvignyovcov bola v Brilone významnou patriciánskou rodinou francúzskeho pôvodu. Merzov starý otec z matkinej strany bol starosta Brilonu Josef Paul Sauvigny.[9] Merz je katolík.[10] Vyrastal v Brilone v rodinnom dome svojej matky, ktorý bol v roku 2021 daný na predaj za dva milióny €.[11]

Od roku 1966 do roku 1971 študoval Merz na Gymnasium Petrinum v Brilone, odkiaľ odišiel kvôli disciplinárnym dôvodom.[12] Prestúpil na Friedrich-Spee Gymnasium v Rüthene, kde v roku 1975 zmaturoval.

Od júla 1975 do septembra 1976 si Merz urobil svoju povinnú vojenskú dochádzku ako vojak v nemeckej armáde.[13] Od roku 1976 študoval právo, najprv na Univerzite v Bonne a neskôr na Univerzite v Marburgu. Po vyštudovaní práva v roku 1985 sa stal Merz sudcom v Saarbrückene. V roku 1986 sa vzdal svojho postavenia ako sudca aby pracoval ako vnútropodnikový advokát pre Nemeckú Asociáciu Chemického Priemyslu od orku 1986 do roku 1989.[14]

Merz hovorí plynule po nemecky, francúzsky a anglicky.[15]

Začiatky v politike

[upraviť | upraviť zdroj]
„Za nemecké záujmy v Európe“ – Merz ako mladý kresťanský demokrat v roku 1989

V roku 1972, keď mal 17 rokov, sa Merz pripojil do mládežníckeho krídla CDU, Mladej Únie (JU).[7] V roku 1980 sa stal prezidentom Brilonského oddelenia JU.

Poslanec Európskeho parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Merz v roku 1989 úspešne kandidoval do Európskeho parlamentu a pôsobil tam ako poslanec jedno obdobie do roku 1994. Bol členom výboru pre hospodárske a peňažné záležitosti a parlamentnej delegácie pre vzťahy s Maltou.

Poslanec Spolkového snemu

[upraviť | upraviť zdroj]

Od spolkových volieb v roku 1994 slúžil Merz ako poslanec Bundestagu za jeho volebný obvod, Hochsauerland. Počas jeho prvého obdobia bol členom výboru pre financie.

V októbri 1998 sa Merz stal vicepredsedom a vo februári 2000 predsedom parlamentnej frakcie CDU/CSU (spolu s Michaelom Glosom). V tejto kapacite bol lídrom opozície v Bundestagu počas prvého obdobia kancelára Gerharda Schrödera.

Pred voľbami v roku 2002 zahrnul Edmund Stoiber Merza do svojho tieňového kabinetu v rámci ambície CDU poraziť Schrödera. Merz slúžil ako Stoiberov expert na finančné trhy a národný rozpočet.[16] Po porážke Stoibera sa Angela Merkelová ujala predsedníctva parlamentnej frakcie; Merz slúžil ako vicepredseda do roku 2004.

V roku 2005 nemecké médiá opísali Merza ako nového člena tzv. Andského paktu, pôvodne tajného spolku vplyvných členov CDU, ktorý založili v roku 1979 vtedajší členovia JU počas výletu do Ánd. Andský pakt oponoval Merkelovej, hlavne počas piatich rokov predtým, ako sa stala kancelárkou v roku 2005.[17] V roku 2007 Merz vyhlásil, že sa nebude uchádzať o politickú funkciu vo voľbách v roku 2009.

Kariéra v súkromnom sektore

[upraviť | upraviť zdroj]

Po odchode z politiky sa Merz zamestnal ako firemný právnik. Od roku 2004 je najvyšším právnym zástupcom kancelárie firmy Mayer Brown v Düsseldorfe,[18] kde pracuje na tíme financovania podniku bankou; pred rokom 2004 bol najvyšším právnym zástupcom vo firme Carnelius Bartenbach Haesemann.[19] Jeho práca ako právnika a člena výborov z neho urobila multimilionára.[20] Bol taktiež členom niekoľkých firemných výborov, vrátane:

  • Robert Bosch GmbH, člen medzinárodného poradného výboru (od 2011)
  • WEPA Hygieneprodukte GmbH, predseda dozornej rady (od 2009)
  • Deutsche Rockwool, člen dozornej rady
  • Ernst & Young Germany, člen poradného výboru
  • Odewald and Companie, člen poradného výboru
  • DBV-Wintherthur Holding, člen dozornej rady
  • Letisko Kolín/Bonn, predseda dozornej rady (2017 – 2020)
  • BlackRock Germany, predseda dozornej rady (2016 – 2020)
  • Stadler Rail, člen správnej rady (2006 – 2020)
  • HSBC Trinkaus, predseda poradného výboru (2010 – 2019)
  • Borussia Dortmund, člen dozornej rady (2010 – 2014)
  • Axa Konzern AG, člen dozornej rady (2007 – 2014)
  • IVG Immobilien, člen dozornej rady (2006 – 2010)
  • Deutsche Börse, člen dozornej rady (2005 – 2015)
  • Interseroh, člen dozornej rady (2005 – 2009)

Návrat do politiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, čo Angela Merkelová oznámila svoj odstup z pozície líderky CDU, Merz vyhlásil svoju kandidatúru v straníckych voľbách v roku 2018.[21] Medzi jeho podporovateľmi bol aj bývalý predseda CDU Wolfgang Schäuble.[22] 7. decembra 2018 prehral Merz v druhom kole straníckych volieb proti Annegret Krampovej-Karrenbauerovej.[23]

25. februára 2020 Merz oznámil svoj zámer kandidovať v straníckych voľbách v januári roku 2021.[24] Po niekoľkých odkladoch vyhral v prvom kole volieb Merz, v druhom však opätovne prehral proti Arminovi Laschetovi.[25]

V decembri 2021, po spolkových voľbách, sa konali druhé stranícke voľby CDU za rok 2021.[26] Kým jeho protikandidáti sa stavali ako následníci Merkelovej, Merz sľúbil odklon od centristickej politiky, ktorú Merkelová presadzovala 16 rokov. 22. januára 2022 bol Merz formálne zvolený za predsedu CDU s 94,6 % hlasov a 31. januára sa formálne ujal tohto úradu.[27][28]

Kancelár Nemecka

[upraviť | upraviť zdroj]

V spolkových voľbách v roku 2025 vyhrala CDU a stala sa tak najsilnejšou stranou v Bundestagu, nezískala však dostatok kresiel potrebných na absolútnu väčšinu. Po voľbách začali CDU a Sociálnodemokratická strana (SPD) rozhovory o vytvorení tzv. Veľkej koalície.[29]

Merz navrhol drastické zvýšenie výdavkov na obranu,[30] v súlade s ktorým navrhol aj reformu tzv. dlhovej brzdy. Po novom by výdavky na obranu nad 1 % HDP mali výnimku od dlhovej brdy.[31] Toto by umožnilo Nemecku zvýšiť svoj dlh bez obmedzení pri financovaní svojej armády a poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine.[32] Ekonómovia varovali, že Merzov plán by mohol spôsobiť infláciu a zvýšenie nemeckého štátneho dlhu.[33] 18. marca 2025 schválili nemeckí zákonodarcovia Merzovu reformu, ktorá zvýši výdavky o 400 miliárd na obranu a bezpečnosť a o 500 miliárd na infraštruktúru a zelenú energiu.[34] Za hlasovali CDU, SPD a Zelení, kým AfD a Ľavica boli proti.

6. mája 2025 bol v spolkovom sneme zvolený za kancelára, historicky prvýkrát až v druhom kole hlasovania potom, čo v prvom kole získal len 310 z potrebných 316 hlasov.[35][1]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Friedrich Merz je ženatý so sudkyňou Charlottou Merzovou. Má tri deti a býva v Arnsbergu v regióne Sauerland.[36]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b TASR. Friedrich Merz je oficiálne novým nemeckým kancelárom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-05-06. Dostupné online [cit. 2025-05-07].
  2. ↑ ESCRITT, Thomas. Conservative contenders vie to overturn Merkel's centrism. U.S.. Dostupné online [cit. 2025-03-13]. (po anglicky)
  3. ↑ Who is Friedrich Merz? Germany’s election winner who could become Europe’s new leader [online]. The Independent, 2025-02-24, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Merz will CDU-Chef werden: „Wir brauchen Aufbruch und Erneuerung, keinen Umsturz“ - WELT [online]. DIE WELT, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. ↑ "Time to wake up: We are deeply concerned about the future of Europe and Germany". [online]. Handelsblatt, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. Archivované 2018-12-09 z originálu.
  6. ↑ German chancellor frontrunner Merz rebukes US administration over election interference [online]. www.aa.com.tr, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Dieser Kandidat passt nicht auf einen Bierdeckel [online]. FAZ.NET, 2018-10-31, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  8. ↑ Parteien: Friedrich Merz' Vater verlässt die CDU im Groll - WELT [online]. DIE WELT, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. Archivované 2021-03-03 z originálu. (po nemecky)
  9. ↑ Merz bejubelt rechten Großvater [online]. taz.de, 2004-01-16, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  10. ↑ Friedrich Merz - Munzinger Biographie [online]. www.munzinger.de, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online.
  11. ↑ HENDRICHS, Jürgen. Elternhaus von Friedrich Merz in Brilon nun vor dem Verkauf? [online]. www.wp.de, 2021-11-16, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  12. ↑ Interview aus dem Jahr 2000: "Es gab auch mal einen anderen Friedrich Merz". Der Tagesspiegel Online. Dostupné online [cit. 2025-03-13]. ISSN 1865-2263. (po nemecky)
  13. ↑ 40 Jahre Zivildienst: Haben Sie eigentlich gedient, Herr Merz?. Der Spiegel, 2001-04-05. Dostupné online [cit. 2025-03-13]. ISSN 2195-1349. (po nemecky)
  14. ↑ Startseite [online]. Atlantik-Brücke e.V., [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  15. ↑ Friedrich Merz | People | Mayer Brown [online]. www.mayerbrown.com, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Wahlkampf: Stoiber-Team ohne Kompetenz bei den Staatsfinanzen. Der Spiegel, 2002-01-22. Dostupné online [cit. 2025-03-13]. ISSN 2195-1349. (po nemecky)
  17. ↑ NEUKIRCH, Ralf; SCHULT, Christoph. Der Männerbund. Der Spiegel, 2003-06-29. Dostupné online [cit. 2025-03-28]. ISSN 2195-1349. (po nemecky)
  18. ↑ Friedrich Merz [online]. Mayer Brown, 2012, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. Archivované 2012-04-06 z originálu.
  19. ↑ Nicht süchtig nach Politik: Friedrich Merz [online]. Handelsblatt, 2004-12-13, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. Archivované 2012-07-29 z originálu. (po nemecky)
  20. ↑ Long march: The man who would be chancellor: Merz’s delayed political comeback [online]. web.archive.org, 2020-02-28, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. Archivované 2020-02-28 z originálu.
  21. ↑ BRAUN, Stefan. Merkel-Rückzug: Die große Zeitenwende in der CDU [online]. Süddeutsche.de, 2018-10-29, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po nemecky)
  22. ↑ Neue CDU-Führung: Wolfgang Schäuble unterstützt Friedrich Merz [online]. FAZ.NET, 2018-11-02, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po nemecky)
  23. ↑ CONNOLLY, Kate. Annegret Kramp-Karrenbauer elected Merkel's successor as CDU leader. The Guardian, 2018-12-07. Dostupné online [cit. 2025-03-28]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  24. ↑ MEDIENGRUPPE, FUNKE. Friedrich Merz kandidiert - und schießt gegen Laschet und Spahn [online]. www.morgenpost.de, 2020-02-25, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po nemecky)
  25. ↑ Merkels Getreuer - Armin Laschet ist neuer CDU-Chef – DW – 16.01.2021 [online]. dw.com, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po nemecky)
  26. ↑ Race to lead Angela Merkel's party in German opposition takes shape [online]. Business Standard, 2021-11-12, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ NACHRICHTEN, Salzburger. Friedrich Merz zum neuen CDU-Chef gewählt [online]. Salzburger Nachrichten, 2022-01-21, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po nemecky)
  28. ↑ Merz takes over as center-right opposition leader in Germany [online]. AP News, 2022-01-31, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Merz confirms push for centrist coalition after German election win [online]. Politico, 2025-02-24, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Germany's Merz promises to do 'whatever it takes' on defence [online]. BBC, 2025-03-05, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ CDU's Friedrich Merz secures billion-euro deal for Germany’s military and infrastructure [online]. Euronews, 2023-03-04, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ CONNOLLY, Kate. ‘A risky bet’: Friedrich Merz criticised over plan to lift Germany’s debt rules. The Guardian, 2025-03-05. Dostupné online [cit. 2025-03-28]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  33. ↑ BENOIT, Bertrand. Germany Set for Trillion-Euro Defense and Infrastructure Splurge [online]. WSJ, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ PRESS, The Associated. German lawmakers approve huge defense and infrastructure spending. NPR, 2025-03-18. Dostupné online [cit. 2025-03-28]. (po anglicky)
  35. ↑ TASR. Merz neuspel v prvom kole hlasovania v Bundestagu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-05-06. Dostupné online [cit. 2025-05-07].
  36. ↑ GIESEKE, Achim. Mit großer Liebe zum Beruf [online]. www.wp.de, 2016-07-02, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. (po nemecky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Friedrich Merz na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Friedrich_Merz&oldid=8029050“