Slovenské národné povstanie na Orave

Povstanie na Orave
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 29. august – 3. október 1944 Miesto Tvrdošín, Krivá, Brestová, Kraľovany, Párnica, Lučivná Výsledok Po úvodnej mobilizácii boli povstalci na Orave po páde Kraľovian izolovaní a zbytky povstaleckých vojakov prešli začiatkom októbra 1944 na zostávajúce povstalecké územie.
Protivníci
Peší pluk 6 Dolný Kubín	Skupina Volkmann Skupina SS Schäfer
Velitelia
mjr. Dušan Jamriška
Historický portál

Slovenské národné povstanie

Pred vyhlásením povstania: Turiec – Ružomberok – Brezno – Liptov – Žilina Po vyhlásení povstania: Banská Bystrica – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Považie – Orava – Kartoffelernte – Obišovce – Prešov – Telgárt – Priekopa – Hermanovce, Zlatá Baňa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Malužiná – Kraľovany – Prievidza – Piešťany – Nový Dvor – Kremnica, Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná Po prechode na partizánsky spôsob boja: Vinné – Prašivá, Chabenec – Poľana – Habura – Veľký bok – Čierny Balog – Liptovský Hrádok – Partizánska republika

Slovenské národné povstanie na Orave začalo po vyhlásení povstania 29. augusta 1944 mobilizáciou záložníkov. Po útoku skupiny Volkmann od Tvrdošína a po dobytí Ružomberka 6. septembra 1944 povstalci držali obranu v priestoroch Krivej a na Brestovej, no 13. septembra bol obsadený skupinou SS Schäfer Dolný Kubín a 15. septembra padli Kraľovany. Oravská skupina bola vytlačená do priestoru Párnica – Lučivná, kde sa držala do začiatku októbra, kedy sa posledných asi 50 mužov pod velením mjr. Jamrišku presunulo na zostávajúce povstalecké územie.

Predohra

Na hornej Orave sa prvé k prieniky partizánskych prieskumníkov z Generálneho gubernátorstva na slovenské územie datujú už do roku 1943, avšak aktivizácia sovietskych partizánskych skupín nastáva až v lete 1944. Partizánsky oddiel č. 0032 (veliteľ kpt. Piotr Sergejevič Tichonov) podliehajúci Hlavnej spravodajskej správe Generálneho štábu Červenej Armády (GRU) prenikol na Oravu vlastnými prostriedkami (konské povozy, pešo a pod.) obíduc frontovú líniu pri Sandomierzi. Na Slovensko prišiel zhruba 10. augusta do oblasti Babej hory, kde dostal letecky zbrane, muníciu a výstroj. 22. až 23. augusta bol prevezený nákladnými autami do Zákamenného a 29. augusta sa presídlil do zriadeného hlavného tábora v Lučivnej pri Párnici. Oddiel Tichonova vyvíjal činnosť na Orave počas celého SNP. Od 1. septembra 1944 ho doplnil partizánsky oddiel zvláštneho určenia č. 14 (riadený GRU, veliteľ mjr. Vladimír Petrovič Jaromov).

Priebeh

Vojenská posádka na Orave sídlila v Dolnom Kubíne. Bol tu dislokovaný náhradný prápor pešieho pluku 6 (498 mužov základnej služby, 1724 mužov záloh, 91 záložných dôstojníkov) a odlúčená časť pešieho pluku 4. Veliteľom posádky Dolný Kubín bol pplk. Jozef Albrecht, pôvodom Čech (narodený 1899 v Brne). Ten sa po vyhlásení Slovenskej republiky sa prihlásil za Nemca, takže nebol považovaný odbojovými kruhmi za spoľahlivého a nebol zapojený do príprav povstania, zároveň však neurobil proti prípravám povstania žiadne kroky. V Dolnom Kubíne sa 29. augusta po Čatlošovom prejave zišli miestni odbojári Vladimír Čaplovič, Ľudovít Keliar a Pavol Lettrich, sklamaní z Čatlošovho prejavu, no netrúfali si ísť za posádkovým veliteľom. Pplk. Albrecht však večer 29. augusta zanechal funkciu veliteľa posádky z dôvodu odchodu do výslužby. Veliteľstvo 2. divíznej oblasti ho odvolalo z Dolného Kubína do Liptovského Mikuláša. Namiesto Albrechta posádku prevzal stot. Vojtech Miškovič, ktorý bol zapojený do príprav povstania a od 30. augusta postupoval spoločne s miestnymi činiteľmi odboja. V kasárňach bol ustanovený Okresný národný výbor, ktorého predsedom sa stal Pavol Lettrich. Bola publikovaná mobilizačná vyhláška. Do povstania sa zapojili aj oravskí žandári na čele s oblastným veliteľom Júliusom Kuklišom. Dochádzalo aj k nárastu partizánskej aktivity. Do povstaleckej akcie sa zapojili partizáni z oddielu P. S. Tichonova. 1. septembra bola v Komjatnej vysadená 8 – členná partizánska organizátorská skupina Signál. Velenie oravskej skupiny však nebolo stabilizované. Miškoviča nahradil vo velení pešieho pluku 6 dočasne 3. septembra Michal Širica, no po reorganizácii sa stal 6. septembra konečným veliteľom na Orave major Dušan Jamriška.

Mobilizácia záložníkov od vo veku 18 do 40 rokov síce prebehla pomerne úspešne, ale chýbali zbrane, výstroj a v zásobovaní panoval zmätok. Zároveň prebiehala žatva a roľnícke obyvateľstvo Oravy chcelo v agrárne najdôležitejšej časti roka byť doma.

Nemecký útok na Oravu začal 31. augusta, kedy skupina Volkmann obsadila Oravskú Polhoru. Táto skupina v počte asi 400 až 500 mužov bola vyčlenená z nemeckej Skupiny armád Severná Ukrajina a bola dopravená železnicou z Tarnówa do Rabky. 1. septembra vyrazili od Chocholowa dve nákladné autá nemeckých prieskumníkov a pokračovali cez Trstenú dolu Oravou, kde boli pri Oravskom Podzámku zastavení a zajatí povstaleckou rotou pod velením npor. Fleischera. Na základe zveličených zvestí o nemeckom útoku však vypukla v Dolnom Kubíne panika, v dôsledku ktorej sa rozutekali záložníci ubytovaní na Bysterci a RNV s vojenským velením museli vynaložiť značné sily na opätovné získanie kontroly.

Hlavný útok skupiny Volkmann od Chyžného na Trstenú započal o deň neskôr s cieľom obsadiť rafinériu Vesta v Trstenej. Dorazili tam neskoro, keďže partizáni už podnikli diverzné akcie a zásoby pohonných hmôt vypustili do potoka. Nemci zdolali povstaleckú obranu, obsadili 5. septembra Trstenú a postupovali na Tvrdošín. Línia kontaktu sa zastavila na povstaleckých obranných postaveniach pri Krivej a Podbieli.

Dôležitou udalosťou pre Oravu bolo obsadenie Ružomberka 6. septembra. Mobilizovaní záložníci z Oravskej Polhory, ktorí sa presúvali do Ružomberku za účelom doplnenia zbraní boli zastavení pri Valaskej Dubovej. Následne zaujali obranné postavenie v sedle Brestová. Pokus o útok na Ružomberok 8. septembra bol rozbitý minometnou paľbou.

Prieniku Nemcov dolinou Váhu mali zabrániť obranné postavenia skupiny Gonda v Hubovej a od 5. septembra posilnil obranu v Kraľovianskej tiesňave aj peší prápor stot. Ivana Jobáka vyslaný pplk. Perkom zo zálohy bojovej skupiny Martin. Prápor Jobák bol posilnený dvoma ľahkými tankmi, protitankovými kanónmi a protitankovými puškami.

Nemecké útoky na Oravu sa začali druhú septembrovú dekádu. Povstalecká obrana Oravy bola poznamenaná dezerciami a nezáujmom mobilizovaných záložníkov o boj. Už 11. septembra dezertovalo asi 1 000 záložníkov vyslaných z Dolného Kubína smerom na hornú Oravu.

Útok skupiny SS Schäfer začal 12. septembra, kedy sa zrútila obrana doliny Váhu v Ľubochni.

V stredu 13. septembra zaútočila 1944 skupina SS Schäfer aj na postavenia povstalcov na Brestovej, zhruba 1 000 mužov práporu kpt. Dobríka ustúpilo, pričom asi 150 povstaleckých vojakov bolo zajatých. Nemci vstúpili do Dolného Kubína, kde ukoristili zbrane, muníciu a okolo 3,5 milióna korún umiestnených v banke pre účely povstania. Po vykonaní dolnokubínskej operácie odišli nemecké jednotky naspäť do Ružomberka.

15. septembra dobyli Nemci Kraľovany. Časť obrancov z práporu Jobák vrátane jedného tanku LT vz. 38 ustúpila do priestoru Párnica – Lučivná – Zázrivá, kam sa presunuli aj povstalecké jednotky z Dolného Kubína.

Nemecké jednotky natrvalo obsadili Dolný Kubín 18. septembra 1944, čím odrezali jednotky povstalcov na hornej Orave v postaveniach pri Krivej, ktoré tam bránili postupu nemeckej skupiny Volkmann údolím rieky Oravy. Vojaci pod velením por. Justa preto opustili obranné postavenia a zahájili ústup na juh, kde sa spojili so zvyškami oravskej skupiny.

Dohra

Izolovaní povstalci z oravskej skupiny odolávali Nemcom ešte do začiatku októbra 1944, kedy 3. októbra zbytky rozpadnutých vojenských jednotiek v počte asi 50 bojovníkov na rozkaz gen. Goliana prešli s mjr. gšt. Jamriškom k 6. taktickej skupine do Liptovskej Osady. Povstanie na Orave prešlo na partizánsky spôsob boja, predovšetkým v neprístupných horských terénoch pri Lučivnej, v Chočských vrchoch, Roháčoch a Hruštíne – Oravskej Magure.