Parížska modrá

Syntetický ultramarín sa svojim odtieňom veľmi podobá parížskej modrej.

Parížska modrá (nazývaná aj berlínska alebo pruská modrá) je názov pre jednu z mnohých modrých farieb. Jej číselný kód je 1056 a chemicky ide o hexakyanid železitý dusičnan železitý (Fe₄[Fe(CN)₆]₃). Táto modrá patrí k najjasnejším a možno povedať, že je svojím odtieňom veľmi blízka syntetickej ultramarínovej.

Farba bola objavená v roku 1706 Johannom Jacobom Diesbachom a Johannom Konradom Dippelom v Kráľovskej alchymistickej dielni v Berlíne. Výroba sa začala o rok neskôr. Jej tvorcovia ju nazvali „Berlínska modrá“. Keďže sa ňou začali farbiť uniformy pruskej armády, rýchlo sa stala známou a získala druhý názov „pruská modrá“. Od začiatku sa pruskou modrou farbili textílie, pridávala sa do atramentov, tlačiarenských farieb, niektorých druhov šmoliek atd.

Stále sa bežne používa. Medzi umelcami sa používa najmä v olejomaľbe a temperovej maľbe. Ak sa objavuje na obrazoch datovaných pred rokom 1707, ide o falzifikát. V medicíne sa používa ako protilátka pri používaní toxických ťažkých kovov, napríklad tália.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parížska modrá

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pařížská modř na českej Wikipédii.