Obliehanie Ostrihomu (1543)

Dátum	25. júl až 10. august 1543
Miesto	Ostrihom, severovýchodné Maďarsko

Obliehanie Ostrihomu
	Súčasť Habsbursko-osmanských vojen v Uhorsku (1526 – 1568)
	; Obliehanie Ostrihomu v roku 1543 na maľbe Sebastiaena Vrancxa.
Dátum	25. júl až 10. august 1543
Miesto	Ostrihom, severovýchodné Maďarsko
Protivníci
Osmanská ríša	Svätá ríša rímska
Velitelia
Sulejman I.
	Historický portál

Obliehanie Ostrihomu bolo vojenské ťaženie, ktoré prebiehalo medzi 25. júlom až 10. augustom roku 1543, keď osmanská armáda na čele so sultánom Sulejmanom I. Veľkolepým obliehala mesto Ostrihom v Uhorsku. Mesto napokon podľahlo osmanskej vojenskej sile po dvoch týždňoch.

Pozadie

Obliehanie bolo súčasťou vojny medzi Habsburgovcami a Osmanmi, ktorá nastala vtedy, keď dňa 20. júla roku 1540 došlo k skonu uhorského vládcu Jána I. Zápoľského. Ide o súčasť „doby hradných vojen“ v maďarskej histórii. V roku 1541 dobyl Sulejman I. mestá Budín a Pešť, čím získal mocnú kontrolu nad územím stredného Maďarskom. Pri tejto príležitosti bol vytvorený Budínsky ejálet.

Ako súčasť francúzsko-osmanskej aliancie boli na toto osmanské ťaženie v Uhorsku dodané francúzske jednotky. V rokoch tak 1543 až 1544 bola vyslaná francúzska delostrelecká jednotka a pripojená k osmanskej armáde. Medzitým, v Stredozemnom mori, Sulejman I. vyslal admirála svojej flotily Hayreddina Barbarossu, aby spolupracoval s Francúzmi, čo viedlo k obliehaniu Nice.

Obliehanie

Obliehanie Ostrihomu nasledovalo po neúspešnom pláne Ferdinanda I. Habsburského znovu dobyť Budín v roku 1542. Po dobytí tohto mesta by nasledovalo dobytie uhorského korunovačného mesta Stoličný Belehrad v septembri roku 1543. Ďalšie mestá, mali byť počas tejto vojenskej výpravy dobyté, boli Siklós a Segedín, aby lepšie chránili Budín. Osmanský sultán Sulejman I. sa však tentoraz zdržal ďalší postup Viedne, zrejme preto, že nemal žiadne správy o ťaženiach svojich francúzskych spojencov v západnej Európe a v Stredozemnom mori.

Po úspešnom osmanskom ťažení bolo v roku 1545 podpísané prvé jednoročné prímerie s Karolom V. prostredníctvom Františka I. Francúzskeho. Samotný Sulejman I. mal záujem o ukončenie nepriateľstva, keďže viedol ťaženie proti Safíjovskej Perzii v rámci osmansko-safíjovskej vojny (1532 – 1555). O dva roky neskôr Ferdinand I. a Karol V. uznali úplnú osmanskú kontrolu nad Uhorskom v Adrianopolskej zmluve z roku 1547 a Ferdinand dokonca súhlasil s platením ročného poplatku 30 000 zlatých florénov za ich habsburské majetky v severnom a západnom Uhorsku.

Po týchto výbojoch malo stredné Uhorsko zostať pod osmanskou kontrolou až do roku 1686.