Materské mlieko

Materské mlieko je mlieko produkované laktáciou v mliečných žľazách uložených v prsiach slúžiacich k výžive novonarodeného potomka. Materské mlieko je prirodzená strava pre novorodenca, ktorá by mala poskytnúť všetky potrebné látky pre rast organizmu. Materské mlieko je novorodencovi predávané pomocou dojčenia, počas ktorého je postupne uvolňované číre vodnatejšie mlieko k uhaseniu smädu a neskôr tučnejšie tzv. zadné mlieko.[1] Pre správny vývoj dieťaťa sa v súčasnosti odporúča minimálne polročné úplné dojčenie.
Hormonálna regulácia
[upraviť | upraviť zdroj]Tvorba materského mlieka je ovplyvnená prolaktínom, jeho uvolňovanie z prsnej žľazy potom oxytocínom. Hladiny prolaktínu je možné ovplyvniť liekmi – predovšetkým agonistami dopamínu – ktoré sa používajú k zástave laktácie. Oxytocín je ďalej zodpovedný za rozvoj citového vzťahu matka/dieťa.
Imunitné zložky materského mlieka
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem živín sa v materskom mlieku nachádzajú rôzne imunitné zložky. Môžeme v ňom nájsť cytokíny, protilátky, solubilné receptory, rastové faktory i imunitné bunky.[2][3] Vďaka týmto zložkám materské mlieko pôsobí pozitívne na vývoj novorodenca, posilňuje jeho imunitný systém pri infekciách a podieľa sa aj na vývoji jeho imunitného systému.[4] Okrem toho sa v materskom mlieku nachádzajú aj rôzne bakteriálne kmene, ktoré pôsobia na ustanovenia mikrobioty čreva a na jej toleranciu imunitným systémom jedinca.[3]
Cytokíny a solubilné receptory
[upraviť | upraviť zdroj]V materskom mlieku sa vyskytuje mnoho cytokínov, ktoré hrajú esenciálnu úlohu v správnom vývoji imunitného systému potomka,[5] vývoju jeho tráviceho traktu a ustanoveniu orálnej tolerancie.[3] V mlieku sa nachádzajú najmä protizápalové cytokíny ako sú TGF-β, IL-7, IL-10, IL-18 a G-CSF. Nájdeme tu ale aj cytokiny prozápalové ako sú TNF-α, IL-6, IL-8, IL-12, IL-2 a IFN-γ.[5] Okrem nich sa v mlieku nachádzajú aj ďalšie cytokíny ako sú IL-1β, IL-4, IL-5, IL-13, GM-SCF a M-CSF. Väčšina z týchto molekúl je sekretovaná epiteliálnymi bunkami mliečnej žľazy alebo imunitnými bunkami nachádzajúcimi sa v mlieku, iné sa do mlieka dostávajú z periférnej krvi matky.[3]
Rovnako ako celková kompozícia mlieka, aj zloženie cytokínov v mlieku sa mení v priebehu laktácie av závislosti od zdravia matky. Na zloženie cytokínov v mlieku majú vplyv aj alergie matky.[5]
V mlieku sa nachádzajú okrem iného TGFβ, IL-10, IL-6 a solubilné CD14, ktoré prispievajú k vývoju tolerancie k ustanovujúcej sa mikrobiote a antigénom z potravy.[3]
Najviac abundantnými cytokínmi v materskom mlieku sú cytokíny z rodiny TGF-β. Koncentrácia sa líši počas obdobia dojčenia a medzi individuálnymi matkami. Väčšina TGF-β cytokínov sa v mlieku vyskytuje v latentnej forme a aktivuje sa až v žalúdku dojčaťa. TGF-β cytokíny majú protizápalovú úlohu, majú schopnosť inhibovať diferenciáciu naivných T lymfocytov do Th1 a Th2 subtypov a zároveň stabilizovať Foxp3 expresiu a ovplyvňovať diferenciáciu regulačných T lymfocitov.[3]
Ďalším protizápalovým cytokínom nachádzajúcim sa v mlieku je IL-10. Tento cytokín podporuje prežívanie a proliferáciu B lymfocytov, inhibuje Th1 odpoveď, znižuje expresiu MHC II molekúl na monocytoch, čo vedie k zníženiu antigénnej prezentácie a všeobecne inhibuje vývoj makrofágov, T lymfocytov a NK buniek. Ďalej IL-10 v mlieku reguluje odpoveď k ustavujúcej sa mikrobiote.[3]
IL-6 sa v materskom mlieku vyskytuje prvé 3 mesiace po pôrode. Podporuje produkciu IgA v čreve dojčaťa a indukuje folikulárne T pomocné lymfocyty v germinálnych centrách. Okrem iného stimuluje epiteliálne bunky mliečnej žľazy na transport IgA do mlieka.[3]
Vo vysokých koncentráciách sa v kolostri vyskytuje Il-1β. IL-1β podporuje diferenciáciu regulačných T lymfocytov a spolu s ostatnými cytokínmi v mlieku (TGF-β, IL-10 a IL-6) je asociovaný s ustanovením tolerancie ku kravskému mlieku.[3]
Vzhľadom na to, že IL-2 stimuluje rast a vývoj T lymfocytov a NK buniek a ovplyvňuje diferenciáciu v Th1/Th2, hrá významnú úlohu vo vývoji imunitného systému potomka.[5]
IL-8 je chemoatraktant, ktorý hrá dôležitú úlohu v migrácii materských leukocytov z periférnej krvi matky do materského mlieka.[5]
Pri infekcii dojčaťa alebo matky sa mení zloženie mlieka[6] (zvýšené hladiny cytokínov IL-4, IL-6 a IL-8). Zvýšená koncentrácia IL-8 môže ovplyvňovať adherenciu a diapedézu maternálnych leukocytov do slizničného imunitného systému asociovaného s črevom.[7]
Cytokiny v mlieku regulujú zápalové procesy, hojenie rán, predchádzajú alergiám a sepse, ovplyvňujú hematopoézu a podieľajú sa na vývoji thymu.[5] Cytokiny v mlieku sú okrem iného dôležité pre proliferáciu črevného epitela, pri jeho oprave, maturácii a udržaní jeho bariérovej funkcie.[3]
Okrem cytokínov materské mlieko obsahuje niekoľko solubilných cytokínových receptorov. Tieto solubilné receptory regulujú signalizáciu cytokínov z mlieka a stimulujú najmä bunky vrodeného imunitného systému potomka. Ide o solubilné IL-6R, TNF-RI, TNF-RII, IL-1RA, CD14, TLR2. Úloha týchto solubilných receptorov v materskom mlieku nie je do detailu preskúmaná, ale zdá sa, že sú dôležité pre tlmenie prozápalovej imunitnej odpovede v potomkovi. Solubilné CD14 a TLR2 prispievajú k vývoju tolerancie voči ustanovujúcej sa mikrobiote.[3]
Protilátky
[upraviť | upraviť zdroj]Materské mlieko obsahuje najmä sekretórny variant IgA, ktorý tvorí až 25% proteínovej zložky ľudského materského mlieka. Tieto sIgA sú špecifické proti antigénom, s ktorými sa matka stretla vo svojom tráviacom trakte. Do mlieka sa protilátky dostávajú z plazmatických buniek produkujúcich sIgA, ktoré sídlia v mliečnej žľaze, do ktorej migrovali z gastrointestinálneho traktu. Materské mlieko teda obsahuje protilátky proti enterobaktériám a ďalším baktériám nachádzajúcich sa v čreve matky. Okrem toho obsahuje aj protilátky proti vírusom, parazitom a niektorým antigénom z potravy. Do mlieka sa tiež dostávajú protilátky proti patogénom z respiračného traktu.[8] IgA v materskom mlieku je tiež protektívna proti vývoju alergií.[3]
Okrem IgA materské mlieko obsahuje aj IgG protilátky. Tie sú produkované buď lokálne v mliečnej žľaze alebo sa do mlieka dostávajú z periférnej krvi transportom cez mliečnu žľazu. Materské mlieko obsahuje najmä varianty IgG2 a IgG4. Ďalej sú v mlieku obsiahnuté tiež IgM protilátky.[8]
Protilátky v materskom mlieku majú preukázateľný vplyv na zdravie dojčaťa. Poskytujú mu totiž priamu ochranu proti niektorým patogénom, poskytujú ochranu najmä proti hnačkovým ochoreniam, zamedzujú adherencii Candida albicans k epiteliálnym bunkám ústnej dutiny dojčaťa a znižujú novorodeneckú úmrtnosť najmä v treťom svete.[8]
Imunitné bunky
[upraviť | upraviť zdroj]Celkový počet buniek v mlieku sa pohybuje v rádoch tisícov až miliónov na 1 mililiter, pričom v kolostri (mlieko vylučovanom v prvých dňoch po pôrode) je voči maturovanému mlieku buniek viac.[9] Denne tak potomok príjme až milióny buniek, ktoré môžu ovplyvňovať jeho vývoj. Bunky sa v mlieku vyskytujú v rôznych štádiách diferenciácie od buniek kmeňových s pluripotentným potenciálom až po bunky plne diferencované. Najväčšou zložkou buniek v mlieku sú bunky epiteliálne,[2] nájdeme tu ale aj až 2% kmeňových buniek[10] a buniek imunitných. Percentuálne zastúpenie imunitných buniek v materskom mlieku sa líši v priebehu laktácie podľa potrieb dojčaťa, pokiaľ napríklad u dojčaťa alebo u matky prebieha infekcia, v materskom mlieku nájdeme väčšie percento imunitných buniek, ktoré by mali posilniť ochranu potomka pred infekciou.[11]
Najväčšie zastúpenie imunitných buniek v mlieku tvoria najmä bunky vrodenej imunity. Ide o neutrofily s percentuálnym zastúpením 40-60%, makrofágy tvoriace 30-47% a ďalej bunky adaptívnej imunity, ktoré tvoria 5-9% imunitných buniek v mlieku.[12] Z lymfocytov sa v materskom mlieku vyskytujú najviac T lymfocyty (72-94%). V mlieku ale boli nájdené aj B lymfocyty a NK bunky.[13]
Z makrofágov sa v mlieku vyskytujú skôr tie s protizápalovým fenotypom,[14] ktoré pomáhajú ustanovovať homeostatické tolerogénne prostredie brániace vzniku imunopatologických stavov dojčaťa.[15] Makrofágy v mlieku exprimujú MHC II molekuly[16] a môžu tak zastávať funkciu antigén prezentujúcich buniek a podieľať sa tak na vývoji imunitného systému potomka alebo pri iniciácii imunitnej odpovede na sliznicu čreva,[17] kam sa z mlieka dostávajú saním. Okrem MHC II exprimujú aj kostimulačné molekuly CD40 a CD86. Makrofágy v mlieku majú vysokú fagocytickú aktivitu a dokážu spontánne produkovať faktor stimulujúci kolónie granulocytov a makrofágov (GM-CSF).[18]
V materskom mlieku sa vyskytujú oba hlavné typy T lymfocytov – CD4+ i CD8+, pričom vyššie percentuálne zastúpenie tu majú CD8+ T lymfocyty. Okrem toho sa v mlieku vyskytujú aj regulačné T lymfocyty, γδ T lymfocyty,[13] MAIT a ILC.[19] Prítomnosť týchto špecifických bunkových typov vyskytujúcich sa predovšetkým v črevnom imunitnom systéme by mohla byť daná tým, že sa imunitné bunky dostávajú z tráviaceho traktu do mliečnej žľazy transepiteliálnou migráciou tzv. gut-mammary gland axis.[20] V mlieku sa vyskytuje väčšie percento aktivovaných T lymfocytov (efektorových aj pamäťových) ako naivných. T lymfocyty z mlieka kompenzujú nedostatok efektorových T lymfocytov dojčaťa a chráni ho tak pred infekciami. Navyše môžu v tele potomka zotrvávať až do jeho dospelosti a podieľať sa na vývoji jeho adaptívneho imunitného systému.[21][22] Regulačné T lymfocyty z mlieka sa podieľajú na zachovaní maternálneho mikrochimerizmu v potomkovi a pôsobia na jeho imunitný systém smerom k tolerancii voči napr. ustanovujúcej sa črevnej mikrobiote.[23]
Z B lymfocytov mlieko obsahuje najmä „class-switched“ pamäťové B lymfocyty. Väčšina z nich prešla terminálnou diferenciáciou smerom k plazmatickým bunkám a je aktivovaná. Tieto plazmatické bunky exprimujú najmä IgG[24] (oproti vyššiemu zastúpeniu IgA protilátok v materskom mlieku, ktoré sú sekretované IgA plazmatickými bunkami v mliečnej žľaze).[25] B lymfocyty v mlieku by mohli pomáhať v prevencii proti prenosu infekcii z matky na potomka počas dojčenia[24] a podieľať sa na antigénnej prezentácii v tele dojčiat a podieľať sa tak na vývoji imunitného systému.[26]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOŘENKOVÁ, Šárka. Mateřské mléko - první strava života [online]. [Cit. 2008-10-21]. Dostupné online.
- ↑ a b WITKOWSKA-ZIMNY, Malgorzata; KAMINSKA-EL-HASSAN, Ewa. Cells of human breast milk. Cellular & Molecular Biology Letters, 2017-07-13, roč. 22, čís. 1, s. 11. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 1689-1392. DOI: 10.1186/s11658-017-0042-4. PMID 28717367.
- ↑ a b c d e f g h i j k l DAWOD, Bassel; MARSHALL, Jean S.. Cytokines and Soluble Receptors in Breast Milk as Enhancers of Oral Tolerance Development. Frontiers in Immunology, 2019-01-22, roč. 10. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 1664-3224. DOI: 10.3389/fimmu.2019.00016. PMID 30723472.
- ↑ LAOUAR, Amale. Maternal Leukocytes and Infant Immune Programming during Breastfeeding. Trends in Immunology, 2020-03, roč. 41, čís. 3, s. 225–239. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. DOI: 10.1016/j.it.2020.01.005. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f KIEŁBASA, Anna; GADZAŁA-KOPCIUCH, Renata; BUSZEWSKI, Bogusław. Cytokines-Biogenesis and Their Role in Human Breast Milk and Determination. International Journal of Molecular Sciences, 2021-06-09, roč. 22, čís. 12, s. 6238. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 1422-0067. DOI: 10.3390/ijms22126238. PMID 34207900. (po anglicky)
- ↑ HASSIOTOU, Foteini; HEPWORTH, Anna R.; METZGER, Philipp. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clinical & Translational Immunology, 2013-04, roč. 2, čís. 4, s. e3. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 2050-0068. DOI: 10.1038/cti.2013.1. PMID 25505951.
- ↑ ZHENG, Yingying; CORRÊA-SILVA, Simone; DE SOUZA, Eloisa Corrêa. Macrophage profile and homing into breast milk in response to ongoing respiratory infections in the nursing infant. Cytokine, 2020-05, roč. 129, s. 155045. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. DOI: 10.1016/j.cyto.2020.155045. (po anglicky)
- ↑ a b c TELEMO, Esbjörn; HANSON, Lars A.. Antibodies in milk. Journal of Mammary Gland Biology and Neoplasia, 1996-07-01, roč. 1, čís. 3, s. 243–249. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 1573-7039. DOI: 10.1007/BF02018077. (po anglicky)
- ↑ HASSIOTOU, Foteini; GEDDES, Donna T.; HARTMANN, Peter E.. Cells in Human Milk: State of the Science. Journal of Human Lactation, 2013-05, roč. 29, čís. 2, s. 171–182. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0890-3344. DOI: 10.1177/0890334413477242. (po anglicky)
- ↑ VALVERDE-VILLEGAS, Jacqueline María; DURAND, Mélusine; BEDIN, Anne-Sophie. Large Stem/Progenitor-Like Cell Subsets can Also be Identified in the CD45 - and CD45 +/High Populations in Early Human Milk. Journal of Human Lactation, 2020-05, roč. 36, čís. 2, s. 303–309. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0890-3344. DOI: 10.1177/0890334419885315. (po anglicky)
- ↑ HASSIOTOU, Foteini; HEPWORTH, Anna R; METZGER, Philipp. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clinical & Translational Immunology, 2013-04, roč. 2, čís. 4. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 2050-0068. DOI: 10.1038/cti.2013.1. PMID 25505951. (po anglicky)
- ↑ CRAGO, S. S.; PRINCE, S. J.; PRETLOW, T. G.. Human colostral cells. I. Separation and characterization. Clinical and Experimental Immunology, 1979-12, roč. 38, čís. 3, s. 585–597. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0009-9104. PMID 535189.
- ↑ a b WIRT, Daniel P.; ADKINS, Linda T.; PALKOWETZ, Kimberly H.. Activated and memory T lymphocytes in human milk. Cytometry, 1992-01, roč. 13, čís. 3, s. 282–290. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0196-4763. DOI: 10.1002/cyto.990130310. (po anglicky)
- ↑ ZHENG, Yingying; CORRÊA-SILVA, Simone; DE SOUZA, Eloisa Corrêa. Macrophage profile and homing into breast milk in response to ongoing respiratory infections in the nursing infant. Cytokine, 2020-05, roč. 129, s. 155045. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. DOI: 10.1016/j.cyto.2020.155045. (po anglicky)
- ↑ MEDZHITOV, Ruslan; SCHNEIDER, David S.; SOARES, Miguel P.. Disease Tolerance as a Defense Strategy. Science, 2012-02-24, roč. 335, čís. 6071, s. 936–941. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1214935. PMID 22363001. (po anglicky)
- ↑ LEYVA-COBIÁN, F.; CLEMENTE, J.. Phenotypic characterization and functional activity of human milk macrophages. Immunology Letters, 1984-01, roč. 8, čís. 5, s. 249–256. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. DOI: 10.1016/0165-2478(84)90004-X. (po anglicky)
- ↑ HUGHES, A.; BROCK, J. H.; PARROTT, D. M.. The interaction of infant formula with macrophages: effect on phagocytic activity, relationship to expression of class II MHC antigen and survival of orally administered macrophages in the neonatal gut. Immunology, 1988-06, roč. 64, čís. 2, s. 213–218. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0019-2805. PMID 3391641.
- ↑ ICHIKAWA, Masao; SUGITA, Masahiko; TAKAHASHI, Megumi. Breast milk macrophages spontaneously produce granulocyte–macrophage colony‐stimulating factor and differentiate into dendritic cells in the presence of exogenous interleukin‐4 alone. Immunology, 2003-02, roč. 108, čís. 2, s. 189–195. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0019-2805. DOI: 10.1046/j.1365-2567.2003.01572.x. PMID 12562327. (po anglicky)
- ↑ BEDIN, Anne‐Sophie; MOLÈS, Jean‐Pierre; RUTAGWERA, David. MAIT cells, TCR γδ+ cells and ILCs cells in human breast milk and blood from HIV infected and uninfected women. Pediatric Allergy and Immunology, 2019-06, roč. 30, čís. 4, s. 479–487. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0905-6157. DOI: 10.1111/pai.13037. (po anglicky)
- ↑ SABBAJ, Steffanie; GHOSH, Mrinal K.; EDWARDS, Bradley H.. Breast Milk-Derived Antigen-Specific CD8+ T Cells: An Extralymphoid Effector Memory Cell Population in Humans. The Journal of Immunology, 2005-03-01, roč. 174, čís. 5, s. 2951–2956. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0022-1767. DOI: 10.4049/jimmunol.174.5.2951. (po anglicky)
- ↑ DARBY, Matthew G.; CHETTY, Alisha; MRJDEN, Dunja. Pre-conception maternal helminth infection transfers via nursing long-lasting cellular immunity against helminths to offspring. Science Advances, 2019-05-03, roč. 5, čís. 5. Dostupné online. ISSN 2375-2548. DOI: 10.1126/sciadv.aav3058. PMID 31236458. (po anglicky)
- ↑ GHOSH, Mrinal K.; NGUYEN, Virginia; MULLER, H. Konrad. Maternal Milk T Cells Drive Development of Transgenerational Th1 Immunity in Offspring Thymus. The Journal of Immunology, 2016-09-15, roč. 197, čís. 6, s. 2290–2296. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0022-1767. DOI: 10.4049/jimmunol.1502483. PMID 27496970. (po anglicky)
- ↑ CÉRBULO‐VÁZQUEZ, Arturo; HERNÁNDEZ‐PELÁEZ, Graciela; ARRIAGA‐PIZANO, Lourdes A.. Characterization of CD 127 − CD 25 ++ Treg from human colostrum. American Journal of Reproductive Immunology, 2018-02, roč. 79, čís. 2. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 1046-7408. DOI: 10.1111/aji.12806. (po anglicky)
- ↑ a b TUAILLON, Edouard; VALEA, Diane; BECQUART, Pierre. Human Milk-Derived B Cells: A Highly Activated Switched Memory Cell Population Primed to Secrete Antibodies. The Journal of Immunology, 2009-06-01, roč. 182, čís. 11, s. 7155–7162. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0022-1767. DOI: 10.4049/jimmunol.0803107. (po anglicky)
- ↑ TANNEAU, Gwénola M.; OYANT, Laurence Hibrand-Saint; CHEVALEYRE, Claire C.. Differential Recruitment of T- and IgA B-lymphocytes in the Developing Mammary Gland in Relation to Homing Receptors and Vascular Addressins. Journal of Histochemistry & Cytochemistry, 1999-12, roč. 47, čís. 12, s. 1581–1592. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 0022-1554. DOI: 10.1177/002215549904701210. (po anglicky)
- ↑ LOKOSSOU, Gatien A. G.; KOUAKANOU, Léonce; SCHUMACHER, Anne. Human Breast Milk: From Food to Active Immune Response With Disease Protection in Infants and Mothers. Frontiers in Immunology, 2022-04-05, roč. 13. Dostupné online [cit. 2024-05-05]. ISSN 1664-3224. DOI: 10.3389/fimmu.2022.849012. PMID 35450064.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mateřské mléko na českej Wikipédii.