Preskočiť na obsah

Imám

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovo imám (arab. إمام‎ – imám) má viacero významov:[1][2][3][4][5][6][7][8]

  • Vo všeobecnom význame je imám osoba alebo vec, ktorá je (morálnym) vzorom, vodcom, sprievodcom, návodom. V tomto zmysle sú imámmi napríklad aj prorok Mohamed, niektorí proroci pred ním (Adam, Abrahám a pod.), posvätné knihy rôznych náboženstiev (napr. Korán) a podobne. Pôvodne (aj v predislamskej ére) sa v tomto zmysle ako imán označoval vodca karavány (resp. tiav) alebo sprievodca cestujúcich.
  • Imám je hlavný predstavený spoločenstva všetkých moslimov (t. j. hlavný predstavený moslimskej náboženskej obce - ummy), nástupca proroka Mohameda. O tom, kto je takto chápaným imámom, panujú v islame veľké spory. Podľa sunitov je imámom každý kalif a v neskoršom období za imámov niekedy uznávali akýchkoľvek panovníkov, pokiaľ neporušovali šaríu. Naproti tomu podľa šiitov sú imámmi len Alí ibn Abí Tálib (t. j. Mohamedov bratranec a zať), jeho synovia Hasan a Husajn a synovia tohto Husajna, pričom ale niektoré šiitské smery považujú za imámov aj ďalších potomkov Husajna; je však sporné, ktorí presne to sú, preto sa v závislosti od šiitského smeru udáva, že imámov je päť, sedem, dvanásť a podobne. Niektoré smery medzi takto chápaných imámov zaraďujú aj Al-Mahdího, ktorý existuje ako skrytý imám a prejaví sa v čase konca sveta.
  • V sunitskom islame slovo imám znamená tiež predriekač dennej moslimskej modlitby (prípadne prednášač kázne - chutba) v mešite alebo na inom rituálne čistom mieste. Pôvodne historicky modlitbu predriekal kalif. Podrobnosti pozri v samostatnej kapitole nižšie.
  • Imám je titul vynikajúcich moslimských (najmä sunitských) teológov a náboženských právnikov, napríklad titul zakladateľov štyroch sunitských právnych škôl (Ibn Hanbal, aš-Šáfi'í, Málik ibn Anas, Abú Hanífa).
  • Imám bol titul niektorých islamských (sunitských i šiitských) panovníkov, najmä ak títo panovníci boli potomkami proroka Mohameda (a teda aj Alího ibn Abího Táliba - tzv. Alíovci). Titul imám mali napríklad Idrísovci v severozápadnej Afrike a (až do roku 1926) Zajdovci (zaiditi) v oblasti dnešného Jemenu.
  • V sufizme je imám vodca k pravému poznaniu, a ide teda o ekvivalent výrazov pír či muršid (oba v podstate znamenajú duchovného vodcu).
  • Imám sú dve väčšie korálky na subhe, t.j. na ruženci moslimov.

Imám ako predriekač modlitby

[upraviť | upraviť zdroj]

Imámom v tomto význame môže byť ktokoľvek, t. j. aj laik a aj žena. Zvyčajne je to laik, ktorý je zbehlý vo veciach viery a jeho funkcia je svojím spôsobom čestná. Imám môže mať aj iné, civilné zamestnanie. Imám teda nie je kňaz v kresťanskom zmysle.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ imám. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 668-669. ; imamát. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 669.
  2. ↑ imám. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  3. ↑ Imam. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
  4. ↑ Imam. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 9. Leipzig 1907. S. 765-766
  5. ↑ islám. In: PAVLINCOVÁ, Helene, a kol. Slovník : judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1994. 469 s. ISBN 80-204-0440-6. S. 385.
  6. ↑ imam. In: New Catholic Encyclopedia 7. 2003. S. 327, 328 [1]
  7. ↑ imam. In: Encyclopedia of Islam and the Moslim World. Vol. A-L 2004 S. 349, 350 [2]
  8. ↑ imam. In: BOWKER, J. The Concise Oxford Dictionary of World Religions. OUP. 2000
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Imám&oldid=8000334“