The Wayback Machine - https://web.archive.org/web/20070313145221/http://www.szpb.sk:80/para2.htm
HIST�RIA 2. �eskoslovenskej samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR

Bratislava, december 1991
Kolekt�v autorov:
Gen i.m. Ing. GAJDO� Pavel - b�val� n��eln�k osvety 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR
plk.v.z. Prof.MUDr. REH�K Alexander, DrSC. - b�val� ��flek�r brig�dy
Gen v.z. SCHWARZ Karol - b�val� velite� 2. roty, 2. pr�poru brig�dy

Obsah:
-I. Prechod vojakov 1. pe�ej slovenskej div�zie na stranu �ERVENEJ ARM�DY - s�stredenie v USMANI

-II. JEFREMOV - vznik a obdobie bojovej a politickej pr�pravy 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR

-III. PROSKUROV - bli��ie k frontu a domovu

-IV. K A R P A T Y - prv� bojov� vyst�penie 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v Z S S R

-V. SLOVENSK� N�RODN� POVSTANIE - ��as� 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy

-VI. Z�ver

-Doslov

Obrazov� �as�
�VOD
Medzi vojensk� a partiz�nske jednotky, ktor� sa v�znamn�m sp�sobom podie�ali na boji proti fa�istick�mu - hitlerovsk�mu Nemecku po�as 2. svetovej vojny patri rozhodne aj 2. �s. samostatn� paradesantn� brig�da v ZSSR, ktorej ve�mi akt�vna ��as� v tvrd�ch bojoch proti fa�izmu, za n�rodn� oslobodenie, za nov� a spravodlivej�ie usporiadanie oslobodenej �ESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY po str�nke n�rodnostnej, hospod�rskej a soci�lnej - je ve�mi v�znamn�m d�kazom ��asti SLOV�KOV na obnove novej �ESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY.
Semeno pre prechod slovensk�ch vojakov na stranu �ervenej arm�dy zasievali ne�navn� a smeli odporcovia slovensk�ho �ud�cko-gardistick�ho re�imu a vlastenci, ktor� napriek riziku �a�k�ch trestov, ba i vlastn�ho �ivota - odhodlane pracovali a agitovali medzi vojakmi a d�stojn�kmi Slovenskej arm�dy a presvied�ali ich pri ka�dej pr�le�itosti - na vych�dzke, v kas�r�ach, hlavne v�ak v transportoch smeruj�cich na v�chodn� front, aby pre�li na stranu �ervenej arm�dy a obr�tili svoje zbrane proti nemeckej fa�istickej arm�de. D�le�it� �lohu zohralo slovensk� a �esk� vysielanie moskovsk�ho a lond�nskeho rozhlasu.
V�sledky tejto agita�nej pr�ce sa za�ali prejavova� u� koncom roku 1941 , pokra�ovali v roku 1942 a vyvrcholili v roku 1943 hromadn�m prechodom vojakov 1. pe�ej slovenskej div�zie na stranu �ervenej arm�dy.
Korene zapustila brig�da v s�streden� v USMANI, vo Vorone�skej oblasti, kde bolo s�streden�ch viac ako 2 100 vojakov a d�stojn�kov slovenskej arm�dy, ktor� pre�li dobrovo�ne na stranu �ervenej arm�dy a ako pluk slovensk�ch dobrovo�n�kov sa prihl�sili do radov �eskoslovensk�ho zahrani�n�ho vojska v ZSSR.
V �zkej s��innosti s �s. ve�vyslanectvom a �s. vojenskou misiou v Moskve poslalo vedenie Komunistickej strany �eskoslovenska v Moskve medzi nich deleg�ciu svojich pracovn�kov, a to: Marka �ulena, E. Fri�a, Gotwalda a �al��ch Slov�kov, ktor� u� sk�r pre�li na stranu �A, a to por. Pavla Gajdo�a a vojaka Michala �urk��a. T�to mali za �lohu zozn�mi� sa s pohn�tkami prechodu, so situ�ciou na Slovensku, so zm���an�m prebehl�kov a hlavne s ich �al��mi �myslami.
S��asne im objasnili ciele n�rodnooslobodzovacieho boja - ��m politicky pomohli zmobilizova� a organiza�ne zabezpe�i� vstup do �s. zahrani�nej arm�dy v ZSSR. Z�skan� poznatky boli pou�it� na konkr�tne vyu�itie pr�slu�n�kov pluku slovensk�ch dobrovo�n�kov a najm� na ich zaradenie do - v tej dobe najmodernej�ej vojenskej jednotky, �o nasved�ovalo o vysokej politickej d�vere a perspekt�ve ich vojensk�ho v�voja.
Prijat� "PREVOLANIE - tis�cov slovensk�ch vojakov 1. pe�ej div�zie - K SLOVENSK�MU N�RODU A K SLOVENSKEJ ARM�DE" publikovan� koncom decembra 1943 v USMANI, bolo jasn�m d�kazom zm���ania aj preva�nej �asti slovensk�ho n�roda a prakticky vy�stilo v celon�rodnom SLOVENSKOM N�RODNOM POVSTAN� 29. augusta 1944.
�al�ie historick� fakty o vzniku 2. �eskoslovenskej samostatnej paradesantnej brig�de v ZSSR, jej bojovej a mor�lno-politickej pr�prave a najm� o bojovej �innosti na KARPATOCH a po�as SLOVENSK�HO N�RODN�HO POVSTANIA, rozv�dzame v hlavn�ch rysoch v �al��ch statiach.
Hist�ria brig�dy je dokumentovan� ve�k�m mno�stvom foto- dokumenta�n�ho materi�lu.
I. Prechod vojakov 1. pe�ej slovenskej div�zie na stranu �ervenej ARM�DY - s�stredenie v USMANI
Na v�chodnom fronte sa zo slovensk�ho vojaka postupne st�val spojenec sovietskeho obyvate�stva, sovietskych partiz�nov a ileg�lnych pracovn�kov.
Postupn� prechody skup�n - Hirner 1941, Drugda 1941/1942, Gajdo� 1942, N�lepka 1943, ukrajinsk�, bielorusk�, krymsk�, odesk� partiz�ni, Marceli v roku 1943 - presved�ivo vyjadrovali mienku bojova� po boku �ervenej arm�dy proti nen�viden�mu fa�izmu.
Zdroj rastu n�ho vojska v ZSSR spozn�vali �t�tni a politick� �initelia v zahrani��, najm� v Moskve, z rozborov politick�ho v�voja na Slovensku a mor�lno-politick�ho stavu slovensk�ch vojakov, vyhnan�ch na v�chodn� front proti Rusom. Propagovali vieru vo v��azstvo Sovietskeho zv�zu v nan�tenej vojne a agitovali za prechod Slov�kov z fa�istickej arm�dy na stranu �ervenej arm�dy.
Sovietske velenie dobre vedelo o zm���an� slovensk�ch vojakov. Z�stupca n��eln�ka Hlavnej politickej spr�vy �ervenej arm�dy MANUILSKIJ poslal preto koncom roku 1942 na kaukazsk� front pplk. �A VIL�EVSK�HO, Marka �ULENA a Eda FRI�A s �lohou zorganizova� a politicky zabezpe�i� prechod slovenskej div�zie k �ervenej arm�de s d�razom na z�skanie jej velite�a gener�la Jurecha. Prejde gener�l, prejd� aj d�stojn�ci a mu�stvo. Slovensk� vojaci sa pod�a Manuilsk�ho mali sta� pr�kladom pre Ma�arov, Rumunov, F�nov .... . �ia�, t�to skupina z Moskvy do�la na front neskoro. Nariaden� �stup div�zie prekazil jej pl�novan� a dokumenta�n� pripraven� prechod. Len npor. MARCELI s 51 vojakmi a �al�ie drobnej�ie skupiny sa dostali na sovietsku stranu a dlhou cestou zo Suchumi do Krasnogorska pri Moskve - sa dostali k 1. �s. brig�de v ZSSR v NOVOCHOPERSKU.
�o sa nestalo na Kaukaze, vyvrcholilo koncom okt�bra 1943 v priestore Olgievky, Grigorievky a Ask�nii Novej na Ukrajine, kde odpor slovensk�ho vojaka proti vojne vy�stil dobrovo�n�m prechodom v��ej �asti prv�ho bojov�ho sledu 1. pe�ej div�zie na stranu �ervenej arm�dy.
Bolo to pr�ve v de� 25. v�ro�ia Martinskej deklar�cie - 30. okt�bra 1943 - ke� slovensk� vojaci st�skali ruky koz�kom gener�la Kiri�enka a tankistom plk. �A Jerma�uka. Op�tovali l�sku l�skou, ke� si navz�jom pod�vali ruky, ve� �ervenoarmejci vedeli o nich, �akali ich - a to z�sluhou dobr�ch kontaktov so sovietskymi partiz�nmi, ileg�lnymi pracovn�kmi a obyvate�stvom na prechodne okupovan�ch �zemiach. Nie v�etci v�ak do�li. Ke� fa�isti zistili, �e jednotky div�zie neklad� �ervenej arm�de odpor, ale organizovane a dobrovo�ne prech�dzaj� k sovietskym vojsk�m, hitlerovsk� letci ich nieko�ko r�z napadli gu�ometnou pa�bou a bombardovan�m. Nieko�ko desiatok mlad�ch slovensk�ch chlapcov na�lo v ten de� smr� a mnoho ich bolo ranen�ch.
Prechod slovensk�ch vojakov k �ervenej arm�de bol v�znamn� politick� �in. Slovensk� vojak uk�zal cestu, po ktorej sa m� ubera� slovensk� �ud.
�as� slovensk�ch vojakov a d�stojn�kov bojovala hne� po prechode v radoch �ervenej arm�dy, neboj�cne ukazovala a odha�ovala oporn� postavenia ustupuj�cej 6. nemeckej arm�dy. Preva�n� �as� v�ak bola usmernen� do prechodn�ch miest s�stredenia: Melitopol, Ivanovka a definit�vne USMA�.
Kr�tko po prechode preletela �terom a sovietskou tla�ou zdravica I�ju ERENBURGA "BU�TE V�TAN� SLOV�CI" ..... Nemci don�tili Slov�kov, aby pozdvihli ruku proti svojmu star�iemu bratovi - Rusku. Slov�ci s� v�ak �estn� a hrd� �udia. Ich svedomie im uk�zalo cestu. Pre�li na stranu �ervenej arm�dy a dnes id� do boja proti odvek�m utla�ovate�om, spolo�ne so svojimi bratmi �echmi. Id� po boku Ruska. ..... Fa�isti sa neudr�ali na Volge, neudr�ia sa ani na Dnestri, neudr�ali sa na Kaukaze, neudr�ia sa ani v Karpatoch. Priatelia Slov�ci, bu�te v�tan�! �oskoro V�s uv�ta vlas�, Bratislava, Praha, obnoven�, slobodn�, demokratick� a ��astn� �ESKOSLOVENSKO.
Politicko-organiz�torsk� pr�ca sa prejavila v radoch slovansk�ch vojakov z�sluhou politicko-vojensk�ho velenia �ervenej arm�dy a najvy���ch �t�tnych a politick�ch miest, ako aj priamou ��as�ou moskovsk�ho vedenie KS� - osobne Marka �ULENA, E. Fri�a, Gr�nwalda a �al��ch u� v s�streden� v USMANI, ktor� nab�dali do vstupu a do boja v radoch n�ho vojska v Sovietskom zv�ze. Osvetovo-v�chovn� p�sobenie vykon�vali predn�kami, besedami, rozhovormi a nat��an�m prejavov do slovensk�ho vysielania moskovsk�ho rozhlasu.
Konkr�tny v�sledok vyznel v "PREVOLAN� - tis�cov slovensk�ch vojakov 1. pe�ej div�zie - k slovensk�mu n�rodu a k slovenskej arm�de", ktor� bolo prijat� 29. decembra 1943 v USMANI na sl�vnostnom zhroma�den� z�stupcov jednotiek pluku slovensk�ch dobrovo�n�kov.
Toto PREVOLANIE bolo v�razn�m dokumentom vernosti slovensk�ho �udu k na�ej republike. Tam, na sovietskej p�de, bola znovu upevnen� a preh�ben� bratsk� jednota na�ich n�rodov. Tam, na sovietskej p�de, bude obnoven� sl�vna trad�cia �eskoslovensk�ch zbran�.
"PREVOLANIE" na�ich slovensk�ch bratov - ako to vyjadril vtedaj�� �s. vyslanec v Moskve Zd. Fierlinger - je nesmierne d�le�it�m vlasteneck�m manifestom obr�ten�m k domovu, povzbudzuj�cim slovensk� a �esk� �ud k �inom. Som si ist�, �e ich hlas n�jde mocn� ozvenu. "Bojujeme za nov�, demokratick� �eskoslovensko - hovor� sa v PREVOLAN� - v ktorom bude rozhodova� v��a �udu, v��a osloboden�ho �esk�ho a slovensk�ho n�roda. Prip�jame sa k t�m, ktor� prehlasuj�, �e v bud�cej �SR m� by� upraven� vz�jomn� pomer medzi �echmi a Slov�kmi na podklade �plnej rovnopr�vnosti, pod�a slovanskej z�sady: rovn� s rovn�m. Sme presved�en�, �e tak�to �eskoslovensko bude vn�torne siln�, vyrovnan� a navonok odoln� a jednotn�. S nad�en�m v�tame 12. decembra 1943 v Moskve uzavret� spojeneck� zmluvu medzi ZSSR a �SR a vid�me v nej z�ruku toho, �e sloboda a nez�vislos� � S R , za ktor� ideme svoje �ivoty polo�i�, spo��va na dobr�ch a spo�ahliv�ch z�kladoch. Vieme, �e vyjadrujeme mienku preva�nej v��iny slovenskej verejnosti, ke� sa vyslovujeme pre bratsk� zv�zok s ve�k�m rusk�m n�rodom a v��azn�m Sovietskym Ruskom, touto mohutnou a spo�ahlivou oporou a z�titou v�etk�ch slovansk�ch n�rodov."
PREVOLANIE bolo uverejnen� v janu�rovom ��sle �eskoslovensk�ch listov v Moskve (1944). Ve�k� v�znam mu pripisovali popredn� politick� �initelia na V�chode i na Z�pade.
Poslanec �verma v liste pre Slovansk� v�bor v janu�ri 1944 v rozsiahlom rozbore vyzdvihuje, �e " je to �primn� hlas slovensk�ch chlapcov, ktor� konali tak, ako to c�tilo ich slovensk� srdce, ako ich viedla l�ska k vlasti. ... Je to hlas Slovenska, skuto�n� a slobodn� hlas Slovenska, ktor� zaznieva v ich manifeste. Manifest ukazuje, �e (citujeme) "Miesto Slov�ka nie je po boku Nemcov a Ma�arov proti Rusom a Spojencom, ale po boku Rusov a Spojencov v nerozlu�nom zv�zku s �esk�m n�rodom proti Nemcom a Ma�arom" ... Ako my tu na ruskej p�de bojujeme v bratskej zhode a bok po boku s �echmi, tak aj Vy ve�te na dom�cej p�de svoj boj v nerozlu�nom zv�zku s �esk�m n�rodom." �verma na z�klade Prevolania pod�iarkuje, �e spolo�n� osud s �echmi v jednotnom �eskoslovenskom �t�te - je jasn� a jednozna�n� v��a v�etk�ho slovensk�ho �udu.
�verma v tomto liste komentuje v Prevolan� proklamovan� vz�ah medzi �echmi a Slov�kmi takto:
"Manifest slovensk�ch vojakov, ktor� do cel�ho sveta jasne tlmo�� odhodlanie slovensk�ho �udu bojova� za oslobodenie v�etk�ho slovensk�ho �udu od fa�izmu a za oslobodenie �eskoslovenskej republiky, hovor� v�znamnou re�ou aj k v�etk�m �inite�om a predstavite�om n�ho �eskoslovensk�ho n�rodn�ho frontu. Ukazuje v��u slovensk�ho �udu: "By� v �eskoslovenskej republike rovnopr�vnym n�rodom, svojbytn�m n�rodom! Vym�c� si uznanie tohto samozrejm�ho pr�va! Skoncova� so v�etk�mi �pekul�ciami o "�eskoslovenskom n�rode", ktor� ur�aj� slovensk� n�rodn� povedomie a kalia vz�ah medzi �echmi a Slov�kmi - ktor� v minulosti oslabovali �eskoslovensk� republiku a boj za jej oslobodenie!
Mo�no si �ela�, aby tento hlas slovensk�ch chlapcov, skuto�n� hlas slovensk�ho �udu, ocenili a pochopili v�etci �initelia n�ho �eskoslovensk�ho dom�ceho i zahrani�n�ho oslobodzovacieho hnutia."(J�n �verma: Vybran� spisy, Praha 1955, str. 133-135).
Toto PREVOLANIE s �al�ie povzbudzuj�ce rel�cie a �iny moskovsk�ho rozhlasu, ohlasy na�ich partiz�nov, 1. po�n�ho pr�poru, 1. �s. samostatnej brig�dy v ZSSR a pr�slu�n�kov na�ej brig�dy v ZSSR - cestou moskovsk�ho a lond�nskeho rozhlasu - padli na �rodn� p�du na celom �zem� �SR a ich v�sledok sa prejavil spont�nnym vyst�pen�m �udov�ch m�s v sl�vnom S N P a Pra�skom povstan�.
Pr�chodom slovensk�ch vojakov na stranu �A sa zna�ne roz��rili rady pr�slu�n�kov �s. zahrani�n�ho odboja v ZSSR, kde od roku 1942 existovala �s. jednotka pod velen�m pplk. L. SV0BODU, ktor� za�iatkom roku 1943 po boku �ervenej arm�dy pre�la hrdinsk�m bojom pri SOKOLOVE, ako samostatn� po�n� pr�por a od m�ja 1943 ako 1. �s. samostatn� brig�da v ZSSR, ktor� koncom roku 1943 bojovala o KYJEV, RUD� a BIELU CERKEV.
Tak�mto - v na�ej novodobej hist�rii jedine�n�m dokumentom - ako bolo PREVOLANIE z decembra 1943, s v�znamn�m politick�m programom, sa nem��e pochv�li� ani jedna jednotka pred vstupom do �eskoslovenskej arm�dy v ZSSR alebo na Z�pade.
Po vybaven� formal�t a skon�en� karant�ny, za�iatkom janu�ra 1944, odi�lo z USMANE do JEFREMOVA 2 028 preveren�ch slovensk�ch vojakov, podd�stojn�kov a d�stojn�kov, ktor� vytvorili z�klad novoorganizovanej 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR. K brig�de dodato�ne pri�lo e�te 53 mu�ov po vylie�en�.
De� pr�chodu slovensk�ch vojakov do JEFEEMOVA - 9. janu�r 1944 -je s��asne d�om vzniku 2. �s. paradesantnej brig�dy v ZSSR.
II. JEFREMOV - vznik a obdobie bojovej a politickej pr�pravy 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR
Do Jefremova, mesta vzdialen�ho na 300 km ju�ne od Moskvy sa zhroma�dili do radov brig�dy pr�slu�n�ci pluku slovensk�ch dobrovo�n�kov z USMANE, �al�ie doplnky od n�hradn�ho pr�poru z Buzuluku - zv��a zakarpatsk� Ukrajinci a 40-�lenn� skupina Slov�kov z r�znych partiz�nskych oddielov ZSSR. Za�iatkom apr�la 1944 doplnili rady pr�slu�n�kov brig�dy Voly�sk� �esi z ded�n a miest osloboden�ch Sovietskom arm�dou na Ukrajine.
Brig�da bola rozmiestnen� v b�val�ch kas�r�ach �ervenej arm�dy a in�ch verejn�ch objektoch. Bolo obdivuhodn�, �e napriek ve�k�m obetiam, ktor� museli vynalo�i� miestni obyvatelia pri obnove fa�istami zni�en�ho mesta, mali e�te dos� s�l a prostriedkov stara� sa aj o n�s a pripravi� n�m skuto�ne dom�ce prostredie. V plnej ��rke n�m vych�dzalo v �strety aj sovietske velenie a politick� �initelia mesta Jefremova, ktor� sa o n�s starali nielen po vojensko-politickej str�nke, ale aj po str�nke spolo�enskej.
T�to jednotka mala zvl�tny charakter, a to vzh�adom na jej bud�ce pou�itie v tyle nepriate�a - �pecificky na na�om �zem�. Bola prakticky najmodernej��m druhom vojsk v tejto dobe.
Velite�om brig�dy sa stal pplk. Vladim�r P�ikryl, vyznamenan� Radom Suvorova za boje o Bielu Cerkev a jeho z�stupcom bol menovan� pplk. Viliam Lichner - pr�slu�n�k pluku slovensk�ch dobrovo�n�kov z Usmane.
Zlo�enie brig�dy bolo tak�to:
1. Velite�stvo brig�dy so �t�bom a brig�dne jednotky: �t�bna rota, spojovacia rota, �enijn� rota a autorota;
2. 1. v�sadkov� pr�por Ka�d� pr�por mal 3 pe�ie roty, rotu �G, rotu PTP, m�nometn� rotu
3. 2. v�sadkov� pr�por a velite�sk� rotu
4. delostreleck� oddiel:3 palebn� bat�rie 76 mm kan�nov, bat�ria 120 mm m�nometov a velite�sk� bat�ria;
5. protitankov� oddiel:3 palebn� bat�rie 45 mm kan�nov, rota PTP
6. Protilietadlov� oddiel:1 bat�ria protilietadlov�ch kan�nov 37 mm, 2 roty ve�kor�n�ch protilietadlov�ch gu�ometov;
7. Zmie�an� priezvedn� oddiel - p�vodne tankov� pr�por a cyklistick� rota.
Celkov� po�et - 2 807 os�b.
Po prezent�cii a vytvoren� organiza�n�ch celkov sa za�alo s intenz�vnym v�cvikom pod�a predpisov platn�ch v �s. jednotk�ch v ZSSR - ��m sa utvorili podmienky na za�iatok paradesantn�ho v�cviku.
Sovietski d�stojn�ci zorganizovali kurz paradesantn�ch in�truktorov a uklada�ov pad�kov.
Vlastn� paradesantn� v�cvik mal dve etapy.
Prv� etapa prebiehala od 1. 2. do 28. 2. 1944 a bola zameran� na pr�pravu zoskoku z bal�na a na v�cvik jednotlivca.
V druhej etape - od za�iatku marca do 15. 4. 1944 sa cvi�ili zoskoky s bal�na a postupne z lietadiel. S��asne prebiehali taktick� cvi�enia �iat, r�t a bat�ri�, vykon�vali sa po�n� stre�by a bojov� cvi�enia spojen� s vysadzovan�m cel�ch r�t z lietadiel.
�peci�lna �loha, pre ktor� bola brig�da ur�en� - boj v tyle nepriate�a - si vynucovala mimoriadne n�ro�n� v�cvik. Pl�novan� �as na pr�pravu bol ve�mi kr�tky. Museli sa do krajnosti vyu�i� v�etky mo�nosti - rozkaz znel: "Cvi�i� v akomko�vek ter�ne, za ak�hoko�vek po�asia a v ktorejko�vek dennej dobe."
V�cvik prebiehal od v�asn�ho r�na do neskorej noci a tri razy v t��dni boli no�n� cvi�enia. T��dne od janu�ra do apr�la sa niesli v znamen� tvrd�ho v�sadk�rskeho a bojov�ho v�cviku. Program sa dodr�iaval ve�mi presne, napriek mimoriadnej zime, mrazu a snehov�m fujaviciam. Nam�hav� ter�nne cvi�enia, zoskoky s bal�nov, lietadiel - zn�ali vojaci dobre - ve� vekov� priemer mu�stva bol 23 rokov. Brig�de bola vyzbrojen� sovietskymi zbra�ami a snahou pr�slu�n�kov brig�dy bolo majstrovsky zvl�dnu� cel� bojov� techniku.
Ve�k� pomoc pri v�cviku pre n�s znamenali sovietski in�truktori. T�to obzvlṻ pri paradesantnom v�cviku odovzd�vali cenn� sk�senosti �ervenej arm�dy na�ej jednotke - patrili medzi nich najm�: rnjr. �A �pak, npor. �uchraj, kpt. Tere��enko, npor. Hofstein, npor. Pe�orski a �al��.
Tvrdou a ne�navnou pr�cou, ako aj nad�en�m v�etk�ch pr�slu�n�kov brig�dy bol zvl�dnut� �peci�lny paradesantn� v�cvik. Brig�da absolvovala 16 500 zoskokov, pri�om �razovos� nepresiahla 1 % - �o v porovnan� s in�mi arm�dami sveta predstavovalo najni��� priemer.
V tvrdom ka�dodennom �ivote stme�ovala sa bojov� sila jednotky a t�to sa stv�r�ovala aj jednotne - politicky. Najv��iu z�sluhu v tomto smere mal poslanec Gottwald z Moskvy, ktor� cie�avedome nav�t�vil brig�du v Jefremove dvakr�t. Prv� kr�t presadil systemizovanie osvetovo-politick�ho oddelenia brig�dy -osvety -a pri druhej n�v�teve zhodnotil v�sledky politickej pr�ce osvety, mor�lno-politick� stav u brig�dy a v�sledky odborn�ho vojensk�ho v�cviku. V rozpore so stanoviskom MNO v Lond�ne podarilo sa presadi�, �e hodnosti podd�stojn�kov, rotmajstrov a d�stojn�kov dosiahnut� na Slovensku boli definit�vne priznan�. K politickej stmelenosti a vysok�mu mor�lno-vojensk�mu stavu prispelo aj osvetov� oddelenie brig�dy, ktor� s��asne redigovalo denn� spravodaj "PLAME� SLOBODY".
Dobr� mor�lny stav sa potvrdil aj pri organizovan� zbierky na fond v�zbroje �ervenej arm�dy. Pr�slu�n�ci brig�dy odovzdali 144 421 rub�ov so �elan�m, aby sa za ne postavilo lietadlo s pomenovan�m "VE�N� PRIATE�STVO ".
Dve sl�vnostn� prehliadky
- z pr�le�itosti skladania pr�sahy a osl�v D�a �ervenej arm�dy a
- prevzatia brig�dnej z�stavy po z�vere�nom cvi�en�
demon�trovali vysok� bojov� a politick� kvality 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR.
Po skon�en� druhej etapy sa konalo z�vere�n� cvi�enie, pri ktorom posilnen� 2. rota 2. pr�poru vykonala prepad v tyle nepriate�a. Napriek s�a�en�m poveternostn�m podmienkam rota �spe�ne vykonala zoskok, za 17 min�t zni�ila objekty letiska - sklady b�mb, mun�cie, pohonn�ch hm�t, zni�ila lietadl�, �iv� silu nepriate�a a vyradila letisko z prev�dzky. Hne� v prvej previerke obst�li pr�slu�n�ci brig�dy �estne, zlo�ili vojensk� maturitu pred vz�cnymi hos�ami: Zd. Fierlingerom, K. Gottvaldom, B. Vrbensk�m, M. �ulenom, pred z�stupcami sovietskeho gener�lneho �t�bu a predstavite�mi po�sk�ch a juhoslovansk�ch vojensk�ch jednotiek v Z S S R.
�spe�n� z�ver v�sadkov�ho v�cviku dok�zal, �e brig�da dosiahla charakter paradesantn�ho zv�zku, t�to skuto�nos� potvrdzovali s uznan�m najvy��ie org�ny sovietskeho velenia, jeho politick� predstavitelia a na�i politick� �initelia.
Poslanec Klement GOTTWALD to vo svojom pr�hovore pri odovzd�van� bojovej z�stavy povedal: "�oskoro dostanete pr�le�itos�, aby ste tento d�kaz uskuto�nili v praxi. Zasiahnete do boja v situ�cii, ktor� sa v�aka n�mu ve�k�mu spojencovi - Sovietskemu zv�zu - a �ervenej arm�de vyvinula pre vec na�ej slobody ve�mi priaznivo. �erven� arm�da a v jej radoch tie� na�e vojsko sa postavili na hrebene Karp�t, na v�chodn� hranicu republiky a nie je �aleko de�, kedy pevnou nohou vkro�ia na p�du na�ej zmu�enej vlasti, aby ju mohli oslobodi� od cudz�ch votrelcov, vr�tili ju op� jej pr�voplatn�mu majite�ovi, n�mu �udu �eskoslovensk�mu. Tie� vy budete ma� podiel na tomto ve�kom oslobodzovacom diele. Niet poch�b, �e podobne, ako na�a sl�vna prv� brig�da - ponesiete zveren� z�stavu so c�ou, �e ju ponesiete do Bratislavy, Prahy a �e t�to Va�a z�stava zaujme jedno z naj�estnej��ch miest v na�om oslobodeneckom boji".
�erven� z�stava so zlat�m n�pisom "V JEDNOTE JE SILA" nast�pila s brig�dou svoju bojov� p�� .............
Blahoprajn� telegramy prich�dzali od popredn�ch �inite�ov zahrani�n�ho odboja - po��naj�c prezidentom Dr. E. Bene�om, predsedom vl�dy Mgsr. �r�mkom a �al��mi �inite�mi.
Sl�vnostnou prehliadkou, ktor� sa konala 23. apr�la 1944 na po�es� bojovej z�stavy, skon�il sa prakticky aj pobyt brig�dy v JEFREMOVE.
Od 30. 4. 1944 do 17. 5 . 1944 sa parabrig�da postupne presunula do PROSKUROVA - bli��ie k frontu.
III. PROSKUROV - bli��ie k frontu a domovu
Jednotky brig�dy sa rozmiestnili v kas�r�ach �ervenej arm�dy pri �elezni�nej stanici. Velenie brig�dy okam�ite aktivizovalo protilietadlov� obranu - nako�ko pre bl�zkos� letiska �A a v d�sledku d�le�itosti �elezni�n�ho a prepravn�ho centra - bol Proskurov �asto vyh�ad�van�m ter�om nemeck�ch bombard�rov.
V druhej polovici m�ja sa za�al �al�� intenz�vny v�cvik s cie�om zdokonali� jednotky v taktick�ch a s��innostn�ch cvi�eniach s delostrelectvom, protitankov�m delostrelectvom, �enijn�mi, spojovac�mi a ostatn�mi druhmi posilov�ch prostriedkov.
Zdokona�ovalo sa balenie materi�lu do n�kladn�ch pad�kov, povesovanie �a�k�ch zbran� a inej bojovej techniky pod lietadl�. Mimoriadny d�raz bol kladen� na boj v tyle nepriate�a, v hor�ch, na r�chle prepady objektov, �t�bov, na diverzn� akcie a pod.
Vlastn� pou�itie brig�dy �zko s�viselo s v�vojom bojov�ch akci� smeruj�cich cez na�u vlas�. Tejto �lohe bol podriaden� aj taktick� v�cvik velite�ov �iat, velite�ov r�t s pr�porov - vr�tane posilov�ch prostriedkov. Na �peci�lnych map�ch, dokonca i na plastick�ch stoloch a map�ch sa rie�ili bojov� akcie na konkr�tnom �zem� v�chodn�ho Slovenska: obsadenie letiska v Pre�ove, obsadenie a udr�anie d�le�it�ch priesmykov, miest, dopravn�ch spojov, mostov, predmost� na vodn�ch tokoch a ich udr�anie do pr�chodu hlavn�ch s�l.
Tieto pr�pravy �zko s�viseli s dislok�ciou dvoch slovensk�ch div�zi� pr�ve v tomto priestore - o �om malo sovietske velenie vedomos� a t�to skuto�nos� chcelo vyu�i� na r�chly prielom v Karpatsko-duklianskej oper�cii, t.j. obsadenie v�chodn�ho Slovenska v priebehu 4-5 dn�.
Zavr�ovanie bojovej pr�pravy sa darilo a stmelenie brig�dy po str�nke bojovej a mor�lno-politickej sa dost�valo na najvy��� stupe�. Politick� a vojensk� �initelia z Moskvy - Fierlinger, Gottwald, Pika, Vrbensk� a �al�� - boli spokojn� a zd�raz�ovali skor� pr�chod �asu nasadenia brig�dy do bojov.
Situ�cia v Proskurove umo��ovala aj kult�rne vy�itie r�znymi predstaveniami v mestskom divadle, kine, n�v�tevou sovietskych umeleck�ch s�borov a skup�n, s�boru V�ta Nejedl�ho a vlastnou ochotn�ckou osvetovou �innos�ou.
Osvetovo-politick� pr�ca sa zameriavala na dokonal� pr�pravu pr�slu�n�kov brig�dy a ich p�sobenia na obyvate�stvo u� v bojoch na vlastnom �zem� v nadv�znosti na orient�ciu vyjadren� v "PREVOLANl" k slovensk�mu n�rodu a slovenskej arm�de.
Sl�vnos� odovzdania �eskoslovensk�ch �t�tnych vlajok v�etk�m 20. rot�m a bat�ri�m s �lohou, aby boli vzt��en� na p�de na�ej vlasti a strhuj�ci sl�vnostn� pochod zdatn�ch a sebavedom�ch jednotiek parabrig�dy mestom PROSKUROV - za ��asti velenia 1. �s. arm�dneho zboru v ZSSR, oblastn�ch, �t�tnych a stran�ckych sovietskych z�stupcov - bol v�razom skuto�nosti, �e brig�da je �plne pripraven� na nasadenie do boja.
Rozhodn� de� pri�iel 29. augusta 1944 - ke� vypuklo SLOVENSK� N�RODN� POVSTANIE. U� v noci na 30. augusta 1944 skoro r�no je brig�da na noh�ch. Na zhroma�deniach, m�tingoch, pr�slu�n�ci brig�dy manifesta�n� �iadaj� rozkaz na odchod a na ur�chlen� nasadenie do bojov na pomoc SNP.
Na zhroma�den� 30. augusta 1944 schv�lili telegram, ktor� odoslal velite� brig�dy najvy��iemu velite�ovi �ervenej arm�dy J. V. STALINOVI v tomto znen�: "V historickom dni, ke� slovensk� n�rod povstal proti nemeck�m okupantom a vedie ozbrojen� boj s nimi a zradcami vo vlasti, dovo�te mi p�n mar�al STALIN, vyjadri� V�m srde�n� �elanie pr�slu�n�kov 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR bojova� ��m sk�r s nepriate�om a pom�c� na�im bojuj�cim bratom vo vlasti. Sme pripraven� ka�d� chv��u na V� rozkaz �s� do boja proti spolo�n�mu nepriate�ovi, ber�c si pr�klad od sl�vnej �ervenej arm�dy, za oslobodenie demokratickej �SR a na�e priate�stvo premeni� za priate�stvo utu�en� spolo�ne preliatou krvou"
D�a 4. septembra pri�iel t��obne o�ak�van� rozkaz k presunu na front. Vtedy mala brig�da 110 d�stojn�kov, 93 rotmajstrom, 1 047 podd�stojn�kom a 1 683 vojakov. Spolu:2933 os�b.
IV. K A R P A T Y - prv� bojov� vyst�penie 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v Z S S R
Prv� transport �elezni�n�ho presunu odch�dza z Proskurova 6. septembra 1944. Cie�ov� stanica: PRZEMYSL, miesto, ktor� sa pova�ovalo za s�stredenie pred presunom vzdu�nou cestou na pomoc Slovensk�mu n�rodn�mu povstaniu.
Cestou sa uskuto�nili zast�vky na b�val�ch bojisk�ch u Bachma�a a Zborova - pri pam�tn�ku na n�vr�� u Cecovej. Velite� brig�dy s deleg�ciou vzd�va poctu na�im otcom, legion�rom, ktor� tu padli v roku 1917 v spolo�nom boji s nepriate�om, po boku rodiacej sa �ervenej arm�dy. Hlavn�m symbolom �cty bol spolo�n� boj so Sovietskou arm�dou, ktor�ho pokra�ovanie proti nen�viden�mu fa�izmu prich�dza do z�vere�nej etapy.
PRZEMYSL sa v�ak nestal s�streden�m pre v�sadkov� presun na Slovensko, ale zast�vkou pre nasadenie brig�dy na ur�en� �sek karpatsk�ho frontu.
Pre sovietske velenie sa javilo zbyto�n�m prepravi� letecky brig�du na Slovensko. Po�iato�n� bojov� v�voj v Povstan� bol s�ubn�. Po��talo sa s vyu�it�m dvoch slovensk�ch div�zi� na Karpatoch. T�m sa predpokladal r�chly postup sovietskych vojsk v pl�novanej oper�cii na pomoc Slovensk�mu n�rodn�mu povstaniu. Na 4. - 5. de� oper�cie mal by� obsaden� Pre�ov.
Bolo to svoj�m sp�sobom sklamanie pre pr�slu�n�kov brig�dy, ktor� horeli t��bou okam�ite bojova� a pom�ha� na povstaleckom �zem�.
Nepriazniv� v�voj na duklianskom bojisku a zmena pomeru s�l v prospech nepriate�a zapr��inili, �e 2. �s. samostatn� paradesantn� brig�da bola nasaden� do bojov v Karpatoch.
Najbli��ie dni v�ak uk�zali, �e zohrala d�le�it� �lohu v s�vislosti s prenesen�m hlavn�ho �deru z centra na �av� kr�dlo 38. �ervenej arm�dy, �o umo�nilo obnovi� aktivitu �to�iacich zv�zkov na duklianskom smere a na�alej p�ta� ve�k� sily nepriate�a, ktor� hitlerovci nemohli pou�i� na likvid�ciu Slovensk�ho n�rodn�ho povstania.
Brig�da sa presunula do bojov�ho �seku usilovn�m pochodom z Przemysla na Karpaty a za 48 hod�n prekonala pe�i 128 km. Bez odpo�inku postupne vystriedala 121. streleck� div�ziu a prevzala 10 km �irok� �sek na �iare Haczov - Zarszyn - Zarszyna - Novosielec -Sanoczeka.
Ihne� po vystriedan� a zaujat� obrany 1 . a 2. paradesantn� pr�por uskuto��ovali n�siln� prieskumy.
D�a 16. septembra 1944 sa skon�ila prv� etapa bojov brig�dy, v ktorej nasaden� jednotky parabrig�dy svojou bojovou �innos�ou na jednotliv�ch smeroch �to�n�ho p�sma:
a) zabezpe�ovali �av� kr�dlo 38. �ervenej arm�dy,
b) v tvrd�ch bojoch v d�och 13. - 16. septembra 1944 vytla�ili nepriate�a z os�d Milcza, Odrzechova, Nadolany, Pielnia a ovl�dli d�le�it� opera�n� priestor Beska - z ktor�ho 18. septembra 1944 - 4. gardov� tankov� zbor a 31. tankov� zbor za�ali �tok cez horsk� priechod ju�ne od Rymanova v smere na Duklu.
D�le�itos� a v�znam bojovej �innosti zv�raz�uje aj pr�tomnos� mar�ala KONEVA na pozorovate�ni velite�a brig�dy d�a 16. septembra 1944, zkadia� osobne sledoval boj 2. paradesantn�ho pr�poru o osadu Besko. S priebehom boja bol spokojn� a ulo�il velite�ovi brig�dy doby� a ovl�dnu� priestor PULAWY. S��asne pris��bil, �e po splnen� �lohy presunie brig�du letecky na Slovensko. Mar�al KONEV svoj s�ub dodr�al .
V druhej f�ze jednotky brig�dy prenikli na smere Nadolany -Roztoky do h�bky nepriate�skej obrany, ��m zna�ne oslabili nemeck� obrann� postavenia a u�ah�ili siln� �der dvoch tankov�ch zborov �ervenej arm�dy cez horsk� priechod na Duklu.
Ovl�dnutia priestoru PULAWY d�a 19. septembra 1944 ohrozili tyl fa�istov a t�to museli odsun�� svoju 75. a 68. pe�iu div�ziu z l�nie Dukla - Symanov na severn� svahy ju�ne od Dukly - Szklary - Surovicn�, lebo im hrozilo obk���enie.
T�mto sa vytvorili podmienky, aby 4. gardov� tankov� zbor a 1. �s. arm�dny zbor spolo�ne ovl�dli priestor Fedor�wka - DUKLA.
Dosiahnut� v�sledky bojovej �innosti brig�dy v t�chto oper�ci�ch m��eme stru�ne zhrn�� nasledovne:
- bojov� �innos� brig�dy v d�och 11. - 19. septembra 1944 nadobudla d�le�it� opera�n� v�znam,
- brig�da prelomila tri dobre vybudovan� a silne h�jen� obrann� postavenia a prenikla do h�bky 12 km. Po�as t�chto bojov padlo 143 os�b, 437 mu�ov bolo ranen�ch a 47 nezvestn�ch,
- brig�du prekro�ili siln� sovietske jednotky, roz��rili �tok brig�dy a zboku zni�ili hlavn� zoskupenie nepriate�a,
- pod�a sovietskeho vojensk�ho historika PROEKTORA "..... �estne splnila svoju bojov� povinnos� a mala podstatn� podiel na celkovom priebehu Karpatsko -duklianskej oper�cie."
Po �a�k�ch, vysi�uj�cich, no �spe�n�ch bojoch brig�dy v KARPATOCH - sa t�to do 22. septembra 1944 s�stredila v Kroscienku, aby sa pripravila na odlet.
V tomto priestore - gener�l R. Viest - ktor� bol ur�en� za velite�a 1. �s. arm�dy na SLOVENSKU a pripraven� na presun s brig�dou do Banskej Bystrice, odovzd�val mnoh�m pr�slu�n�kom brig�dy za vynikaj�ce bojov� �iny vysok� vojensk� vyznamenania.
Odhalenia pomn�ka v NOVOSELCIACH, otvoren�m pam�tnej izby a premenovan�m odbornej ro�n�ckej �koly - na �kolu 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR
a udelenia pr�va pou��va� z�stavu s t�mto �estn�m n�zvom, zakon�ila sa d�le�it� etapa hist�rie brig�dy na �zem� Po�ska po�as druhej svetovej vojny.
Pomn�k v NOVOSELCIACH je symbolom po�sko-�eskoslovensk�ho priate�stva ukovan�ho v spolo�nom boji proti fa�izmu a v�razom bratstva spe�aten�ho spolo�ne preliatou krvou sovietskych, po�sk�ch a na�ich vojakov za oslobodenie na�ich n�rodov.
V. SLOVENSK� N�RODN� POVSTANIE - ��as� 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy
T��ba pr�slu�n�kov brig�dy ur�chlene pom�c� povstaleck�mu Slovensku bola nesmierna.
V �ase pred presunom mala brig�da v plnej bojovej pohotovosti 2 144 pr�slu�n�kov v tomto zlo�en�: dva pr�pory, �enijn� rota, delostreleck� oddiel, protitankov� oddiel, protilietadlov� oddiel, spojovaciu rotu, autorotu a �t�bnu rotu.
�t�b brig�dy ur�chlene vypracoval rozpis obsadenia jednotliv�ch lietadiel bojovn�kmi, materi�lom a bojovou technikou - vr�tane �a�k�ch zbran�.
Najvy��ie velenie �ervenej arm�dy rozhodlo 2. �s. samostatn� paradesantn� brig�du nasadi� ako s��as� vojenskej pomoci ZSSR - Slovensk�mu n�rodn�mu povstaniu. Cel� zlo�it� a ve�mi n�ro�n� �lohu zabezpe�oval 4. gardov� GOME�SK� bombardovac� leteck� zbor a 5. ORELSK� bombardovac� leteck� zbor. Lietadl� t�chto zborov po�as oper�cie od 4. septembra do 24. okt�bra 1944 uskuto�nili spolo�ne 1 199 vzletov - z toho viac ako 705 �spe�n�ch,
po�as ktor�ch dopravili na Slovensko 1 928 - 2 000 os�b, preva�ne pr�slu�n�kov parabrlg�dy a 639 ton bojov�ho materi�lu. Po�as existencie tohto vzdu�n�ho mostu do�lo k 17 tragick�m hav�ri�m - vr�tane zostrelov sovietskych lietadiel nacistami, pri ktor�ch zahynulo 66 pr�slu�n�kov sovietskeho dia�kov�ho letectva, 68 pr�slu�n�kov parabrig�dy a 14 povstaleck�ch bojovn�kov. Vzdu�n� most patril medzi konkr�tne formy pomoci ZSSR Slovensk�mu n�rodn�mu povstaniu - prich�dzali n�m na povstaleck� �zemie v�etky z�soby vojensko -technick�ho charakteru, leteck� pozemn� person�l 1. �s. st�hacieho pluku, 2. �s. samostatn� paradesantn� brig�da a mnoh� v�znamn� osobnosti n�ho dom�ceho a zahrani�n�ho odboja. Sp� odv�ali hlavne ranen�ch povstalcov.
Pod�a p�vodn�ho pl�nu sa mal presun brig�dy na Slovensko uskuto�ni� 10. - 21. septembra 1944. Nako�ko 2. pr�por skon�il boje a� popoludn� 18. septembra a 1. pr�por e�te 19. septembra bojov� �lohu na Karpatoch plnil - odsunul sa presun o 5 - 6 dn�. Pre zhor�en� po�asie sa na povstaleck� �zemie v noci z 25. na 26. septembra dostala len �as� �t�bu brig�dy a jednotky parabrig�dy vy�k�vali na presun v priestore Kroscienko a� do 6. okt�bra 1944.
Bolo to v �ase, ke� situ�cia na povstaleckom fronte bola u� ve�mi kritick� - nepriate� ohrozoval Zvolen, letisko TRI DUBY .... V tejto mimoriadne zlo�itej situ�cii - ke� fa�isti v �dol� Hrona dosahovali Hronsk� D�bravu, �elezn� Breznicu, prist�la 6. okt�bra 1944 ve�er na letisku TRI DUBY v��ia �as� 2. paradesantn�ho pr�poru - dve roty a �as� �a�k�ch zbran�. Zvy�ok 2. pr�poru priletel 8. okt�bra 1944.
Velite� 1 . �SA na Slovensku gen. R. Viest vydal 7. okt�bra ve�er bojov� rozkaz na nasadenie nekompletn�ho 2. pr�poru s �lohou: zlomi� odpor nepriate�a na hlavnej komunik�cii v �dol� Hrona, post�pi� do priestoru Trnie, �elezn� Breznica, Ladno, Trnava Hora, zmocni� sa Jalnej a zastavi� postup nepriate�a. Akciu mali podporova�: partiz�nska brig�da kpt. J. N�lepku a jednotka kpt. Petr�ka -z povstaleckej arm�dy.
D�a 9. okt�bra sa 2. pr�por doplnil skoro na pln� stav a u� 10. okt�bra prebiehali prudk� boje o K�a�any a poobede sa 2. pr�por zmocnil Trnavej Hory. Nepriate� �as� na�ich jednotiek protise�ou z osady vytla�il a a� po druhej �spe�nej protise�i sa o 16,00 hod podarilo Trnavu Horu definit�vne oslobodi�.
D�a 11. okt�bra prebiehali �a�k� boje o Hronsk� D�bravu - za ��innej pomoci delostrelectva 3. taktickej skupiny. Hlavn� skupina 2. pr�poru �spe�nou ste�ou zlikvidovala fa�istov v Hronskej D�brave a dobyla Jaln�. Obe skupiny 2. pr�poru sa spojili, zabezpe�ili obranu a front sa na tomto �seku stabilizoval.
1. paradesantn� pr�por priletel na TRI DUBY 8. a 9. okt�bra, teda v �ase, ke�. nepriate�sk� bojov� skupina SCHILL za�ala ohrozova� Zvolen od Banskej �tiavnice. Velenie 1. �SA op� vyrie�ilo nebezpe�n� situ�ciu nasaden�m 1. paradesantn�ho pr�poru na smer Kozeln�k - Bansk� �tiavnica. Pri postupe na Bansk� Bel� 11. okt�bra v rann�ch hodin�ch narazil predvoj 1 . pr�poru na siln� nepriate�sk� jednotky s tankami. Rozp�tal sa ne��tostn� boj 2. a 3. roty s fa�istami Fa�istick� jednotky boli prin�ten� na �stup a po ich �spe�nom prenasledovan� zaujala 2. rota podve�erom obrann� postavenie asi 1 km od �ak��skeho mlynu a 3. rota sa vysunula z�padn�m smerom na cestu z Banskej �tiavnice do Sklen�ch Tepl�c. Obe roty sa zakopali a zastavili postup nepriate�a.
Nasaden�m 1. a 2. paradesantn�ho pr�poru sa podarilo ohrozen� �sek na juhoz�pade povstaleck�ho frontu stabilizova�.
�spe�n�m z�sahom hne� v prvom boji z�skala brig�da uznanie a obdiv.
Ke� sa nepriate� pok�sil znovu prebi� ku Zvolenu cez Krupinu a Babin� - do 20. okt�bra sa zmocnil Babinej, Plie�oviec, S�sy a Senohradu - velite�stvo 1. �SA nasadilo 2. �s. paradesantn� brig�du v smere na Krupinu - Dobr� Nivu s �lohou v d�och 20. - 22. okt�bra zlikvidova� prenikaj�ceho nepriate�a.
1. pr�por za�al �spe�ne rozv�ja� protise� a za podpory delostrelectva sa 20. okt�bra zmocnil Dobrej Nivy. �alej v�ak nepokra�oval, lebo gen. R. Viest odvelil 1. paradesantn� pr�por do priestoru Brezna na prehradenie postupu fa�istov zo severov�chodn�ho smeru.
Poz�cie 1. pr�poru zaujal priezvedn� oddiel - stiahnut� zo z�lohy velite�a brig�dy.
2. pr�por po ovl�dnut� v��iny Gav�rky zaujal obranu a kontroloval cestu Dobr� Niva - S�sa.
Bojov� skupina veden� �kpt. Tal�kom sa n�siln�m prieskumom do ve�era zmocnila Plie�oviec postupovala na S�su a rozhodnou protise�ou dobyla S�su - zaujala obranu a odr�ala proti�toky nepriate�a. Nemci utrpeli zna�n� straty v Plie�ovciach, S�se a na Z�bave, kde boli vyraden� tanky a �a�k� zbrane. Po spojen� s jednotkami 2. pr�poru vybudovali obranu na �iare Senohrad - Z�bava a Oremov Laz - Z�bava.
�spe�n� akcia �alej nepokra�ovala, nako�ko velenie 1. �SA nasadilo brig�du na obranu Detvianskej doliny - proti sil�m 18. SS div�zie Horst-WESSEL.
Od 23. okt�bra viedla brig�da v ur�en�ch �sekoch �stupov� boje a prakticky cel� �archa �stupov�ho boja na smeroch V�g�a� - Zvolen - Bad�n - Bansk� Bystrica a Podbrezov� - ��lkov� le�ala na parabrig�de. Ako posledn�, na rozkaz, �stupov�m bojom op���ala 27. okt�bra 1944 Bansk� Bystricu a ustupovala smerom cez Star� Hory na Donovaly - kde mala tvori� z�lohu velite�a arm�dy v tomto horskom obrannom postaven�.
Rozkaz velite�a 1. �SA na Slovensku z 27. okt�bra 1944 o prechode na partiz�nsky sp�sob boja, zastihol pr�pory, roty a skupiny 2. �s. paradesantnej brig�dy rozpt�len� od Horehronia po Starohorsk� dolinu - v nepretr�itom dotyku s nepriate�om. Brig�da kryla �stup 1. �SA a partiz�nskych jednotiek do priestoru N�zkych Tatier. T�mto sa vlastne skon�ila bojov� �innos� brig�dy v etape pozi�n�ch bojov na povstaleckom fronte.
Stru�n� zhodnotenie bojovej �innosti brig�dy v tomto obdob�:
a) po str�nke vojenskej vniesla brig�da do povstaleck�ch bojov ofenz�vne ch�panie boja, dok�zala, �e i s relat�vne mal�mi silami sa daj� dosiahnu� vynikaj�ce bojov� �spechy. Smel�m a ��inn�m veden�m boja, r�chlym man�vrovan�m, odvahou a ��innou pa�bou dosiahla na ka�dom zverenom �seku v�znamn� v�sledky napriek nieko�kon�sobnej presile nepriate�a;
b) vysok� bol najm� mor�lno-politick� pr�nos. Spo��val v tom, �e vojaci a d�stojn�ci brig�dy sa prejavili ako chrabr� bojovn�ci a z�palist� poslovia v��azstva, viery v Sovietsky zv�z a jeho ��inn� pomoc. Ch�r o pr�lete brig�dy sa bleskom rozniesol po v�etk�ch bojov�ch �sekoch a vniesol do nich odhodlanie do �al��ch bojov. V�aka hrdinstvu, vysok�m mor�lno-politick�m vlastnostiam pr�slu�n�kov brig�dy, posilnila sa autorita nezi�tnej pomoci ZSSR, 1. �s. arm�dy na Slovensku a dobr� meno vojakov 1. �s. arm�dneho zboru v ZSSR - ako aj partiz�nskych jednotiek na na�om �zem�, ktor�ch jadro tvorili vynikaj�ci sovietski velitelia a partiz�ni, ako aj velitelia a partiz�ni vybran� z b�val�ch pr�slu�n�kov 2. �s. paradesantnej brig�dy v ZSSR a z in�ch partiz�nskych oddielov p�sobiacich na �zem� Ukrajiny, Krymu, Odesy a pod.
Boje 2. �s. paradesantnej brig�dy v hor�ch boli poslednou, ale naj�a��ou sk��kou jej bojovej a mor�lno-politickej �innosti. Napriek chaotickej situ�cii 28. okt�bra 1944 rozdroben� jednotky brig�dy ustupovali organizovane do h�r, aby pokra�ovali v partiz�nskom boji.
Prv� v�znamn� bojov� stretnutie brig�dy po �stupe do h�r sa udialo medzi Koz�m chrbtom a Pra�ivou a na juhoz�padn�ch svahoch Pra�ivej. Tieto priechody obsadili siln� fa�istick� jednotky a vyz�vali vysilen�ch povstalcov, aby sa vzdali. Po zisten� tejto situ�cie delostreleck� oddiel brig�dy rozhodn�m �derom zni�il a zmietol nepriate�a a zmocnil sa jeho techniky, p�sov�ch motocyklov, m�nometov i po�nej kuchyne, a tak otvoril cestu na Pra�iv� tis�com vojakov, partiz�nov a civilov - vr�tane vojensko-politick�ho vedenia Povstania.
Obdobne na juhoz�padn�ch svahoch Pra�ivej zlikvidoval priezvedn� oddiel brig�dy �dern� jednotky fa�istov a zmocnil sa jeho techniky a �asti zbran�.
T�m sa za�ali hrdinsk� boje brig�dy -v hor�ch, za nepredstavite�ne �a�k�ch podmienok a za neust�leho styku s nepriate�om.
Ve�er 29. okt�bra 1944 skupiny brig�dy dosiahli k�tu 1 646 -v bl�zkosti t�bora partiz�nskeho oddielu A. J. Jegorova. S��asne s brig�dou dorazili aj pr�slu�n�ci H�PH na �ele s plk. �A ASMOLOVOM. Na porade konanej e�te v ten ve�er sa rozhodlo, �e brig�da prejde na partiz�nsky sp�sob boja - pod velen�m H�PH.
V tomto priestore sa s�stredilo pod velen�m plk. P�ikryla 560 vojakov, podd�stojn�kov, 32 d�stojn�kov a 6 rotmajstrov. Brig�da bola premenovan� na "2. �eskoslovensk� partiz�nsku brig�du gen. L. SVOBODU" a bol jej ur�en� priestor Kr�ova Lehota, Poprad, �erven� Skala a Brezno. Politick�m komis�rom brig�dy sa stal kpt. �A. M. M. Gl�der.
V d�sledku rozptylu jednotiek brig�dy pri �stupov�ch bojoch prech�dzali �al�ie �asti pr�slu�n�kov brig�dy bez rozkazu k r�znym partiz�nskym �tvarom. Vy�e 160-�lenn� skupina pod velen�m z�stupcu velite�a brig�dy pplk. V. Lichnera sa stala z�kladom neskor�ej �s. partiz�nskej brig�dy vo zv�zku CHRU��OV - v priestore Po�any. Na liptovskej strane p�sobila siln� partiz�nska skupina parabrig�dy pod velen�m �kpt. Muzikanta - vy�e 170 bojovn�kov.
Okrem toho stovky jednotlivcov a skup�n vst�pili do desiatok r�znych partiz�nskych oddielov a brig�d, kde zodpovedne plnili tie naj�a��ie bojov� �lohy v tyle nepriate�a.
V��azn� prechod cez Chabenec do Lomnistej doliny znamenal nov� etapu bojov brig�dy na Pohron�. Prechodn� s�dlo bolo v Krp��ove, skadia� sa riadila a uskuto��ovala bojov�, diverzn� a spravodajsk� �innos�.
Z jednotiek s�streden�ch v priestore Krp��ovo sa vytvorili �tyri samostatn� partiz�nske oddiely pod velen�m: kpt. Marcelyho, �kpt. Srpa, kpt. Mar��leka a kpt. Fi�eru. Tieto zaujali bojov� postavenia v stanoven�ch priestoroch a v Krp��ove si �t�b ponechal osved�en� 1. rotu 1. pr�poru pod velen�m npor. Pivolusku s �lohou obrany priestoru a pr�stupov do Krp��ova.
Nezabudnute�n� zostane de� 7. novembra 1944, kedy sa skuto�ne v bojov�ch podmienkach konalo mohutn� zhroma�denie za pr�tomnosti vojensk�ho a politick�ho vedenia Povstania, H�PH a z�stupcov jednotliv�ch partiz�nskych brig�d a oddielov, ako aj �asti velite�ov 1 . �s. arm�dy. Na m�tingu prehovoril n��eln�k H�PH plk. �A Asmolov a velite� 2. paradesantnej brig�dy plk. P�ikryl. Tu sa spont�nne op� potvrdilo odhodlanie pokra�ova� v spolo�nom boji do v��azn�ho konca - �o dok�zalo jednomyse�n� orientovanos� a vernos� cie�om protifa�istick�ho odboja vyjadren�m v Usma�skom PREVOLAN�.
V priestore Krp��ovo mal �t�b brig�dy zotrva� do 3. decembra 1944, kedy tam mali by� zhoden� pris��ben� a tak potrebn� z�soby pre jednotky parabrlg�dy, ktor� priletela zo ZSSR a nemala v hor�ch vybudovan� z�kladne so z�sobami streliva, potrav�n, liekov a pod., ako napr�klad tie partiz�nske brig�dy, ktor� na na�om �zem� p�sobili u� pred vypuknut�m SNP.
Nedostatok mun�cie, potrav�n, tepl�ho �atstva - prin�til bojov� skupiny brig�dy nadviaza� spojenie s podhorsk�mi dedinami a prostredn�ctvom ileg�lnych buniek revolu�n�ch n�rodn�ch v�borov a vlastencov z�skava� skromn� pr�dely stravy a spo�ahliv� spr�vy o pohybe nemeck�ch jednotiek. Ni� v�ak neostane utajen�, na�li sa aj zradcovia a fa�istick� �peci�lne cvi�en� prepadov� oddiely postupne nap�dali skupiny brig�dy a tieto boli n�ten� dos� �asto meni� bojov� priestor.
D�a 30. novembra 1944 siln� prepadov� fa�istick� oddiely prepadli Krp��ovo a t�m zmarili n�deje na prevzatie z�sob. V urputnom boji padlo 16 pr�slu�n�kov brig�dy a 6 partiz�nov - ostatn� jednotky a �t�b brig�dy ust�pili hlb�ie do horsk�ho mas�vu. V tomto obdob� do�lo k prepadom skup�n brig�dy aj v okol� M�ta pod �umbierom, ale bez valn�ch v�sledkov.
D�a 4. decembra sa brig�da prakticky skonsolidovala. Prv� pr�por mal bojov� zoskupenie vo Vajskovej doline a druh� pr�por sa rozmiestnil severne od M�ta pod �umbierom. Na pr�kaz velite�a brig�dy pre�iel z liptovskej strany na pohronsk� 3. pr�por - pod velen�m �kpt. Muzikanta.
Z bojov�ch akci� do tejto doby treba spomen��:
- �spe�n� bojov� v�pad 1. pr�poru na Lazisk� z K�a�ianskej doliny,
- obrana priestoru velite�sk�ho stanoviska H�PH nad Kyslou, na Solisk�ch - na konci doliny Okru�n�ho potoka,
- krytie �stupu H�PH zo Soliska po hrebeni N�zkych Tatier cez Chabenec,
- posledn� slu�ba a pocta poslancovi J. �vermovi,
- mnoh� diverzn� a spravodajsk� akcie, likvid�cia zradcovsk�ch Benderovcov z Bujakova,
- prepad a likvid�cia nemeckej pos�dky v Dolnej Lehote,
- obrann� boj v Krp��ove, nad M�tom pod �umbierom a nad Bujakovom.
V priebehu decembra pod velen�m H�PH za�ala sa v brig�de akt�vna mor�lno-politick� pr�ca a od polovice decembra sa v nej pokra�ovalo medzi civiln�m obyvate�stvom, s ileg�lnymi revolu�n�mi n�rodn�mi v�bormi - v tesnej s��innosti s ileg�lnymi pracovn�kmi.
Koncom decembra zintenz�vnili bojov� a diverzn� akcie v tyle nepriate�a v s��innosti s postupuj�cou Sovietskom arm�dou a rumunsk�mi jednotkami. Tieto prakticky trvali do polovice febru�ra 1945, kedy sa jednotky brig�dy na rozkaz velite�a 1 . �s. arm�dneho zboru v ZSSB organizovane prebili cez l�niu frontu a s��asne zabezpe�ovali aj prechod H�PH na osloboden� �zemia sovietskymi a rumunsk�mi jednotkami.
Po prechode z h�r sa brig�da postupne s�stredila v Ke�marku, kde sa organiza�ne a mor�lno-politicky konsolidovala. V tomto priestore e�te zlikvidovala posledn� zvy�ky Benderovcov a Vlasovcov.
Koncom apr�la 1945 sa pres�vala na z�pad s �al��mi �lohami. Na presune ju zastavil koniec vojny - DE� VͫAZSTVA - 9. m�ja 1945. Jednotky brig�dy boli rozmiestnen� na ochranu ju�n�ch hran�c Slovenska.
V�znam 2. �eskoslovenskej samostatnej paradesantnej brig�dy na n�rodnooslobodzovacom boji �eskoslovensk�ho �udu ja mimoriadny. Jej pr�slu�n�ci pre�li dlh�m a zlo�it�m v�vojom od prechodu k �ervenej arm�de a� po vstup do �eskoslovenskej vojenskej jednotky v Z S S R, aby so zbra�ou v ruke mohli po boku hrdinskej �ervenej arm�dy bojova� v Karpatsko - duklianskej oper�cii a v SNP a� do v��azn�ho konca.
2. �s. paradesantn� brig�da si vysl��ila poves� konsolidovanej, spo�ahlivej jednotky v SNP i v partiz�nskej vojne, preto�e zodpovedne plnila �lohy i tam, kde mal nepriate� prevahu s�l a prostriedkov.
Ke� zhodnot�me v�etko, �o pr�slu�n�ci brig�dy vykonali a pre�ili pri plnen� bojov�ch �loh od okt�bra 1944 do febru�ra 1945 v tyle nepriate�a, kde bojovali, krv�cali, ale aj v��azili - treba poveda�, �e bola elitn�m zv�zkom pripraven�m v Sovietskom zv�ze. Jej jednotky sa presl�vili v bojoch pri Jalnej, Kozeln�ku, Dobrej Nive, Plie�ovciach, S�se a Detve, v �stupov�ch bojoch pri Brezne, ��lkovej, Slia�i, Bad�ne, v Mo�tenickej doline, Kyslej doline a na Kozom chrbte. S jej menom s� spojen� miesta bojov na Solisku, Lazisku, v Krp��ove, Dolnej Lehote, M�te pod �umbierom, Predajnej, ale aj oslobodenie �ierneho Balogu a Brezna.
VI. Z�ver
D�veru vedenia �t�tnych a politick�ch z�stupcov �eskoslovenska v Moskva, sovietskych najvy���ch �t�tnych, politick�ch a vojensk�ch miest - vkladan� do 2. �s. paradesantnej brig�dy v ZSSR pri zakladan� - jej pr�slu�n�ci nesklamali. Osvojili si v plnom rozsahu ciele n�rodnooslobodzovacieho boja vyjadren� v PREVOLAN� k slovensk�mu n�rodu a pochopili, �e hlavn� boj za na�a osloboden� je v ruk�ch �udu, ktor�ho v��a je rozhoduj�ca pri usporiadan� pomerov v oslobodenej vlasti.
Tieto pokrokov� my�lienky uplat�ovala v Slovenskom n�rodnom povstan� v spolo�nom "boji s vojakmi 1. �s. arm�dy na Slovensku, partiz�nmi a bojovn�kmi za nov�, soci�lne spravodlivej�ie usporiadanie pomerov v novej �ESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE.
Po �stupe do h�r prech�dza na partiz�nsky sp�sob boja a v priamom kontakte s partiz�nskymi jednotkami v hor�ch, dost�va ich materi�lnu podporu - preto�e na rozdiel od partiz�nov, 2. �s samostatn� paradesantn� brig�de nebola na dlhodob� partiz�nsky sp�sob �ivota pripraven�.
Vo svojom bojovom priestore v N�zkych Tatr�ch mala ve�k� d�veru obyvate�ov, udr�iavala styk s revolu�n�mi n�rodn�mi v�bormi a spolupracovala s nimi. Ved�ci brez�ansk�ho okresn�ho revolu�n�ho v�boru a z in�ch miest a obc� prich�dzali k brig�de s d�verou radi� sa o ot�zkach bojov�ch akci�, mobiliz�cie s�l na posledn� boje s fa�istami a pre mor�lno-politick� pr�cu medzi obyvate�stvom, t�m sa stalo, �e brig�da bola v povstan� skuto�nou ozbrojenou zlo�kou slovensk�ho �udu a te�ila sa jeho d�vere.
2. �s. samostatn� paradesantn� brig�da mala v boji proti fa�izmu zvl�tne postavenie po str�nke vojenskej a mor�lno-politickej. Na svoju - po�etne neve�k� silu - splnila v�znamn� �lohy vo v�etk�ch form�ch n�rodnooslobodzovacieho boja.
Z ileg�lnej formy boja vlastencov v slovenskej arm�de vznik� kvalitat�vne nov� ozbrojen� zlo�ka �ESKOSLOVENSK� ARM�DA.
Prechod celej organizovanej jednotky na stranu �ervenej arm�dy bol prejavom nezlomnej v�le Slov�kov �i� spolo�ne s �echmi v jednom �t�te. Znamenalo to s��asne definit�vny rozpad slovenskej arm�dy a mo�nos� roz��renia �s. vojenskej jednotky v ZSSR na stupe� arm�dneho zboru.
V bojoch na karpatskom fronte pod heslom "Prebijeme sa cez Karpaty na pomoc SNP" splnila brig�da v�znamn� �lohu pri prenesen� hlavn�ho �deru 38. arm�dy. �spe�n� - dvan�s� kilometrov� prielom do h�bky nemeckej obrany v predhor� Karp�t - priniesol zvrat do priebehu Karpatsko-duklianskej oper�cie a vytvoril priazniv� podmienky pre jej �spe�n� rozvinutie siln�mi mechanizovan�mi zv�zkami a jednotkami 1 . �s arm�dneho zboru v ZSSR na p�vodnom duklianskom smere hlavn�ho �deru.
Po splnen� �lohy na Karpatoch pre�la brig�da na nov� formu ozbrojen�ho z�pasu - do otvoren�ho boja v ozbrojenom povstan�. v SLOVENSKOM N�RODNOM POVSTAN� bola najkonsolidovanej�ou jednotkou, na �ou plnen� bojov� �lohy sa bolo mo�n� spo�ahn�� vojensky a aj mor�lno-politicky. Brig�da sa stala v SNP, ako prv� z �s. vojensk�ch jednotiek v zahrani�� ozbrojenou zlo�kou na�ej n�rodnej a demokratickej revol�cie a t�to �lohu plnila do oslobodenia a aj po osloboden�.
Prechod na partiz�nsky sp�sob boja bol tre�ou a naj�a��ou formou ozbrojen�ho z�pasu. Brig�da si prakticky zachovala svoj organiza�n� r�mec a stala sa v�znamnou posilou partiz�nskeho hnutia v�bec, Jej pr�slu�n�ci, ktor�ch sa nepodarilo po �stupovom boji do h�r za�leni� do jadra brig�dy, sa osved�ili v in�ch partiz�nskych oddieloch. Neboli v nich cudz�, preto�e mnoh� partiz�nski velitelia a organiz�tori partiz�nskeho hnutia na Slovensku boli b�val� pr�slu�n�ci 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR - vysaden� na �zemie Slovenska a �iech hlavn�m �t�bom partiz�nskeho hnutia na UKRAJINE.
Po �spe�n�ch bojoch v tyle nepriate�a a spojen� sa s jednotkami �ervenej arm�dy a rumunsk�mi jednotkami koncom febru�ra 1945 - s�stre�uj� sa pr�slu�n�ci brig�dy v Ke�marku, kde sa brig�da znovu formuje, dopl�uje a pripravuje na z�vere�n� boje. Zasiahne e�te pri likvid�cii zvy�kov fa�istick�ch a vlasovsk�ch jednotiek v pohor� N�zkych a Vysok�ch Tatier a pres�va sa na z�pad.
Na presune ju zastihol koniec vojny - De� v��azstva - 9. m�j 1945. Jednotky brig�dy dostali rozkaz obsadi� pos�dky na Slovensku a zabezpe�i� ju�n� pohrani�ie - osloboden� od Ma�arov.
Z hrdinsk�ch bojov�ch �inov, ich obet� a z politick�ch postojov jej pr�slu�n�kov m��u �erpa� vzory a pr�klady �al�ie gener�cie �eskoslovensk�ch ob�anov - najm� ml�de�e.
DOSLOV
Roky plyn�, pam�tn�ci odch�dzaj�, sl�vne bojov� a protifa�istick� trad�cie, historick� fakty - hrdinsk� �iny - ktor� tvorili z�kladn� kamene pre nov�, demokratick� �eskoslovensko - treba zachova� a zakotvi� do novodobej hist�rie na�ich n�rodov.
Na�im ich zakotvi� v an�loch skuto�n�ho priate�stva a bratstva spe�aten�ho preliatou krvou
- hrdinsk�ho sovietskeho �udu jeho v��aznej a chrabrej �ervenej arm�dy, hrdinsk�ch partiz�nov a vlastencov,
- stato�n�ho �eskoslovensk�ho �udu a vlastencov v SNP a hrdinsk�mi �inmi partiz�nskych jednotiek na �zem� Slovenska a �iech
- vo v��azn�ch bojoch pr�slu�n�kov 1. �s. arm�dneho zboru v ZSSR a ostatn�ch �s. bojov�ch jednotiek na Z�pade v s��innosti s v��aznou koal�ciou za obnoven� �SR v oblasti n�rodnostnej, hospod�rskej a soci�lnej.
Na�ej verejnosti je m�lo zn�ma hist�ria 2. �s. samostatnej paradesantnej brig�dy v ZSSR a to s toho d�vodu, �e jej histografia dosia� nevenovala n�le�it� pozornos�. aj to, �o bolo nap�san� a vytla�en� nepreniklo do vedomie verejnosti.
Kniha velite�a brig�dy gen, Vladim�ra P�ikryla z roku 1946 "POKRA�UJTE V HOR�CH"
bola z kni�n�c vyraden�, i ke� bol velite� brig�dy v roku 1968 plne rehabilitovan�.
Odborn� pr�ca historika mjr. Karla Kr�tkeho v 2. zv�zku "Za svobodu �eskoslovenska" z roku 1961 bola do roku 1969 v kni�niciach tie� nedostupn�.
Kr�tke publicistick� pr�spevky jednotlivcov v tla�i, rozhlase ea telev�zii ako spomienky a subjekt�vne hodnotenia nie s� dostato�n� pre objekt�vne hodnotenie a pos�denie tejto v�znamnej vojenskej a partiz�nskej jednotky.
Celkov� preh�ad monografick�ch pr�c pr�spevkov zo zborn�kov a period�k je �pecifikovan� v publik�cii �t�tnej vedeckej kni�nica v Banskej Bystrici "Druh� �s. samostatn� paradesantn� brig�da v ZSSR vydan� v roku 1985 - publik�cia �VK B. B. 834.
K dispoz�cii je dostatok fotodokumenta�n�ho materi�lu o zrode a �ivote brig�dy.
Sme presved�en�, �e �t�tne , politick� a vojensk� org�ny, ako aj odborn� kruhy historikov pochopia na�u snahu prispie� k poznaniu brig�dy a predostrie� jej bojov� a mor�lno - politick� trad�cie na�ej verejnosti. T�m prispej� k v�chove mlad�ch �ud� k n�rodnej hrdosti a vzdaj� tak �es� a hold nezi�tn�mu boju ich otcov, dedov a pradedov sa lep�� �ivot slovensk�ho a �esk�ho n�roda.
Najrozhodnej�� prelom vo vz�jomn�ch vz�ahoch na�ich dvoch bratsk�ch n�rodov od vzniku spolo�n�ho �t�tu v roku 1918 - nastal po 75. rokoch, t. j. od 1. janu�ra 1993.
Tento de� zaznamen� na�a novodob� hist�ria ako rozhodnutie politickej reprezent�cia �iech a Slovansk� o rozdelen� � S F R na dva samostatn� a suver�nne �t�ty:
�ESK� REPUBLIKU a SLOVENSK� REPUBLIKU
Toto rozhodnutie, proklamovan� s odvolan�m sa na prejaven� d�veru voli�ov vo vo�b�ch v minulom roku, m��e ma� svoje �skalia a kladn�, ale aj tienist� str�nky.
Nie sme povolan� hodnoti� toto mimoriadne z�va�n� rozhodnutie - jeho spr�vnos� a opodstatnenos� potvrd� �al�� v�voj v bl�zkej a vzdialenej�ej bud�cnosti .
�el�me si v�ak, aby oba na�a n�rody, sk�ben� vz�jomn�mi obrann�mi, ekonomick�mi , kult�rnymi a rodinn�mi vz�ahmi, ako aj tradi�nou vz�jomnou pomocou a podporou vo v�etk�ch sf�rach �ivota na�alej �spe�ne spolupracovali Len �zkou a spolo�nou koordin�ciou �loh a cie�ov vo vz�ahu k eur�pskemu a celosvetov�mu spolo�enstvu vid�me �al�� a dokonalej�� rozvoj na�ich �a�ko sk��an�ch n�rodov.