Preskočiť na obsah

Suborbitálny kozmický let

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schéma suborbitálneho letu, A – štart, B – pristátie, G – ťažisko Zeme, S – stratosféra, 1 – vzlet, 2 – mikrogravitácia, 3 – návrat. Zotrvačný let prebieha po elipse, v ktorej ohnisku sa nachádza ťažisko Zeme.

Suborbitálny kozmický let alebo len suborbitálny let je kozmický let, ktorý nedopraví kozmickú loď na obežnú dráhu. Pilotované aj nepilotované suborbitálne lety poslúžili ako testy kozmických lodí a nosných rakiet pre budúce orbitálne lety, ale niektoré dopravné zariadenia boli exkluzívne navrhnuté pre suborbitálne lety ako napríklad pilotované X-15, SpaceShipOne alebo New Shepard a nepilotované medzikontinentálne balistické raketyprieskumné rakety. Zotrvačná fáza suborbitálneho letu navodzuje podmienky blízke mikrogravitácii. V tejto fáze let prebieha po eliptickej dráhe, ktorá však pretína povrch Zeme.

Suborbitálne lety sa nesmú zamieňať s čiastočnými orbitálnymi letmi na nízkej obežnej dráhe Zeme s opustením obežnej dráhy pred dokončením jedného celého obletu, ako napríklad pri Fractional Orbital Bombardment System.

Niektoré významné suborbitálne lety

[upraviť | upraviť zdroj]
47. štart rakety V2 z Hollomanovej leteckej základne v Novom Mexiku 14. júna 1949. Na palube bola okrem iných experimentov aj kapsula Blossom IV-B s makakom Albert II.
  • 20. jún 1944: historicky prvý suborbitálny kozmický let, prototyp balistickej rakety A4/V2 nacistického Nemecka s označením MW 18014 dosiahol po vertikálnom štarte zo základne v Peenemünde výšku 176 km.[1]
  • 14. jún 1949: Albert II, samec druhu makak rézus (Macaca mulatta), sa stal prvým cicavcom vo vesmíre, keď absolvoval suborbitálny let z Hollomanovej leteckej základne v Novom Mexiku do výšky 134 km na palube americkej koristnej rakety A4/V2.[2]
  • 5. máj 1961: prvý suborbitálny let s ľudskou posádkou, Alan Shepard dosiahol v rámci misie Mercury-Redstone 3 výšku 185 km a stal sa prvým Američanom vo vesmíre (tri týždne po historicky prvom kozmickom lete s ľudskou posádkou vôbec, orbitálnej misii Vostok 1 Jurija Gagarina).[3]
  • 21. jún 2004: testovací pilot Mike Melvill prekonal na palube súkromného raketoplánu SpaceShipOne spoločnosti Scaled Composites s výškou 100,1 km Kármánovu hranicu a stal sa tak prvým komerčným astronautom. Do vesmíru sa potom na palube SpaceShipOne vrátil 29. septembra 2004, čím úspešne dokončil prvý z dvoch letov, ktoré konštruktérovi Burtovi Rutanovi a SpaceShipOne vyniesli cenu Ansari X Prize v hodnote 10 miliónov dolárov za prvú súkromnú kozmickú loď schopnú niesť tri osoby, ktorá úspešne dokončila dva pilotované lety na hranicu vesmíru v priebehu dvoch týždňov.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. EVANS, Ben. Devil’s bargain: Remembering MW 18014, 80 years later [online]. astronomy.com, 2024-06-28, [cit. 2025-04-16]. Dostupné online.
  2. FERREIRA, Becky. The First Primate in Space Was Drugged and Strapped into a Nazi-Designed Rocket [online]. vice.com, 2017-06-14, [cit. 2025-04-16]. Dostupné online.
  3. Alan B. Shepard, Jr.. In: The Editors of Encyclopaedia Britannica. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-04-16]. Dostupné online.
  4. Michael Melvill. In: The Editors of Encyclopaedia Britannica. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 2009-02-09, [cit. 2025-04-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]