Jan Vermeer

	Jan Vermeer
	holandský barokový maliar
Narodenie	31. október 1632; Delft, Holandsko
Úmrtie	15. december 1675 (43 rokov); Delft, Holandsko
Podpis
Odkazy
Commons	Jan Vermeer
	Umelecký portál; Biografický portál

Jan Vermeer alebo Johannes Vermeer, Vermeer van Delft či Johannes van der Meer (* 31. október 1632, Delft, Holandsko – † 15. december 1675, Delft) bol holandský maliar, ktorý žil a pracoval v Delfte. Od 19. storočia je jedným z najobdivovanejších holandských barokových maliarov.

Život

Bol pokrstený ako Johannis van der Meer v protestantskom kostole Nieuwe Kerk v Delfte. Jeho otec sa pôvodne volal Reynier Janz Vos a až neskôr si z neznámych dôvodov zmenil priezvisko na van der Meer alebo skrátene Vermeer.^[1] Pracoval ako hostinský, po svadbe o sebe tvrdil, že je výrobcom hodvábu. Možno preto sa na mnohých Vermeerových obrazoch objavujú najrôznejšie látky, drapérie a tapisérie. Vermeerov otec tiež nakupoval a predával obrazy a bol členom cechu sv. Lukáša.

Vermeer a jeho rodina, boli príslušníci nižšej strednej spoločenskej vrstvy, žili vo veľkom dome v miestnom hostinci menom Mechelen. Janovi starí rodičia boli negramotní a negramotná bola aj Janova matka. Jan sa narodil ako druhé dieťa v poradí a zároveň jediný syn.

Motivácia Jana (Johannesa) stať sa umelcom je obostretá tajomstvom. Predpokladá sa však, že šesť rokov navštevovať ateliér majstra, ktorý bol členom cechu sv. Lukáša (cechu maliarov). Až v roku 1653 mohol sám do cechu vstúpiť a začať tvoriť a predávať vlastné diela. Niektorí z bádateľov sa domnievajú, že sa Vermeer vydal za štúdiom až do Amsterdamu či Utrechtu.

Vermeer sa v roku 1653 oženil s Catharinou Bolnesovou, ktorá bola katolíčka, a nie je známe, či Jan po svadbe konvertoval alebo nie. Z manželstva vzišlo pätnásť detí, z ktorých štyri zomreli v ranom detstve. V roku 1655 zomrel Vermeerov otec, a Jan získal časť dedičstva. Spoločne s matkou viedol hostinec, obchodoval s obrazmi a popritom maľoval.

Na Vermeerovej rannej tvorbe je bádateľné, že sa mladý maliar vyrovnával s vplyvmi náboženskej, mytologickej a žánrovej maľby utrechtskej školy, ktorá vychádzala z Caravaggia. Krátko potom prišiel obrat a Vermeer sa začal zameriavať na maľby scén z bežného života. S podobnými témami získali slávu maliari ako: Gerard Terborch, Nicolas Maes alebo Pieter de Hooch.

Vermeer sa v období svojich maliarskych začiatkoch živil – podobne ako jeho otec – predajom umeleckých diel iných maliarov. Sám v priemere vytvoril len dve plátna ročne, napriek tomu sa pri každej príležitosti na najrôznejších listinách podpisoval ako maliar. Neskôr bol pokladaný za znalca, umenia a bol pozývaný, aby odhadol cenu rôznych obrazov. Aj jeho vlastné obrazy sa predávali za veľmi vysokú cenu a mali popularitu.

Vermeer často netvoril v časoch svojej najväčšej slávy, oveľa lepšie však predával. Keď ho v roku 1663 v ateliéri navštívil francúzsky cestovateľ Balthasar de Monconys, Vermeer mu nemohol ukázať ani jedinú vlastnú prácu. Spoločne však navštívili dom pekára Hendricka van Buytena a zberateľa Vermeerových diel, de Monconys si do denníka poznamenal, že videl „obraz s jedinou figúrou“ za neuveriteľnú cenu 600 zlatých guldenov.

V roku 1669 Vermeera dvakrát navštívil bohatý znalec umenia Pieter van Beckhout, ktorý si poznamenal, že videl niektoré ukážky Vermeerovej tvorby, pričom najpozoruhodnejším aspektom na nich bola dokonalá perspektíva. V tomto období bol tiež spolu s Hansom Jordaensom povolaný do Haagu, kde posudzovali pravosť množstva obrazov, ktoré sa predávali ako diela slávnych talianskych renesančných majstrov, Raffaela Santiho a Michelangela.

V roku 1660 sa Vermeer s rodinou z hostinca Mechelen presťahoval do menšieho domu na Oude Langendijk, ktorý vlastnila Janova svokra. Počas francúzskej invázie v roku 1672 sa však príjmy rodiny s jedenástimi deťmi rapídne znížili. Vojnové obdobie obchodu s umením neprialo a na Vermeera doľahli veľké finančné problémy. Maľoval čoraz menej ako predtým a je pravdepodobné, že sa obavy o budúcnosť prejavili aj na jeho zdravotnom stave. Zomrel v roku 1675, iba ako 43 ročný. Zanechal po sebe vdovu, jedenásť detí a množstvo dlhov. Je pochovaný v Starom kostole (Oude Kerk) v Delftách.

Po smrti upadol postupne do zabudnutia. Záujem o jeho diela sa prebudil až v 19. storočí a dodnes stále rastie. O Vermeera sa veľmi zaujímali impresionisti, najmä Vincent van Gogh, spisovateľ Marcel Proust, surrealistický maliar 20. storočia Salvador Dalí a mnoho ďalších. Začiatkom 20. storočia Vermeerove obrazy kupovali americkí milionári za astronomické sumy, takže je väčší počet jeho diel vystavený napríklad v newyorskom Metropolitnom Museum of Art a v National Gallery of Art vo Washingtone.

Vermeerové obrazy boli tiež často falšované. Preslávil sa najmä Han van Meegeren, ktorý je považovaný za jedného z najväčších falšovateľov v dejinách umenia.